Termín:sklovina: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
|Field=zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia | |Field=zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia | ||
|Related terms=zuby² | |Related terms=zuby² | ||
− | |Synonyms=zubná sklovina, | + | |Synonyms=zubná sklovina, email², substantia adamantina seu vitrea |
|Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004. | |Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný |
Verzia zo dňa a času 22:56, 15. december 2023
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia |
Definícia: | pokrýva v rozsahu korunky súvislou vrstvou dentínu, je to vrstva belavej farby, najtvrdšia v tele (obsahuje a 98 % anorganických solí); jej hrúbka sa smerom ku krčku zmenšuje, vonkajšia plocha skloviny je hladká, krytá nasmythovou membránou, vnútorná plocha vybieha do hrbolčekov, zapadajúcich do jamiek dentínu; tu vnikajú do skloviny koncové časti niektorých kanálikov dentínu |
Zdroj: | PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004. |
Kontext: | Sklovina sa skladá z husto k sebe priradených, zaoblene šesťbokých, zvápenatených hranolov (prizmie) s priemerom asi 5 mm. Prebiehajú (obdobne ako kanáliky dentinu) zhruba kolmo k povrchu korunky, spojené len minimálnym množstvom tmelovej hmoty. Prizmy nie sú usporiadané presne radiárne, ale vlnovito, alebo sa cez seba prekladajú a ohýbajú, takže na priečnych rezoch sú preťaté niekedy skôr naprieč (tzv. diazónia), inde skôr pozdĺžne (parazónia). Krížením priziem vznikajú na pozdĺžnom výbruse zuba Hunterove-Schregerove pásiky. |
Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004. |
Synonymum: | zubná sklovina, email², substantia adamantina seu vitrea |
Príbuzné termíny: | zuby² |
Poznámka: | Sklovina sa tvorí periodicky, pričom kalcifikácia nie je rovnomerná. Prejavuje sa to na priečnom výbruse zuba ako hnedavé, v dopadajúcom svetle ako belavé koncentrické pásiky, rovnobežné s povrchom (Retziusov paralelný pásik). Na pozdĺžnych rezoch prebiehajú tieto pásiky šikmo, takže smerujú vonkajším koncom koronárne; končia sa na povrchu zuba v plytkých brázdičkách (perikymatie), čím vznikajú na povrchu korunky koncentrické prúžky, rovnobežné s hranicou skloviny a cementu. Perikymatie sú najhustejšie pri gingive; na mliečnych zuboch chýbajú. |