Termín:rozhodnutie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej [[Term:fyzická osoba|fyzickej]] alebo [[Term:právnická osoba|právnickej osoby]]
 
|Definition=individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej [[Term:fyzická osoba|fyzickej]] alebo [[Term:právnická osoba|právnickej osoby]]
 
|Field=právo, trestné právo, správne právo
 
|Field=právo, trestné právo, správne právo
|Related terms=hlavné pojednávanie, rozsudok, uznesenie, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
+
|Related terms=výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation

Verzia zo dňa a času 10:41, 23. september 2022

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, trestné právo, správne právo
Definícia: individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Zdroj kontextu: Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Príbuzné termíny: výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: rozhodnutí
Poznámka: Je to najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený zmysel celého rozhodovacieho procesu. Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). Rozhodnutie je univerzálna forma pre označenie rôznych správnych aktov. V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých správny orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky. Správne rozhodnutie musí spĺňať určité predpoklady: môže byť vydané len na základe zákonného splnomocnenia, správny orgán musí spĺňať podmienku vecnej, miestnej, prípadne funkčnej príslušnosti, musí byť v súlade s predpismi hmotného a procesného práva a musí mať zásadne písomnú formu. Z časového hľadiska môže ísť o rozhodnutie bez časového obmedzenia alebo o rozhodnutie časovo ohraničené.