Termín:ústava: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=ústava | |Name=ústava | ||
| − | |Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu | + | |Definition=základný zákon [[Term:štát|štátu]] najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu |
|Field=právo, ústavné právo | |Field=právo, ústavné právo | ||
|Related terms=Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, abdikácia, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, | |Related terms=Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, abdikácia, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie, | ||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Legislatívny | |Acceptability=Legislatívny | ||
| − | |Comment=Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom | + | |Comment=''Ústavu'' tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom ''"ústava"'' sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ''ústava'', napr. ''Základný zákon SRN''. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. ''Ústava'' plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. ''Ústava'' sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR [[Term:Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavným súdom]]. |
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
[[Category:Právo]] | [[Category:Právo]] | ||
Verzia zo dňa a času 22:42, 23. apríl 2022
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo, ústavné právo |
| Definícia: | základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Príbuzné termíny: | Ústavný súd Slovenskej republiky, ústavný poriadok, abdikácia, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, štátne územie |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: ústava |
| Poznámka: | Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom "ústava" sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ústava, napr. Základný zákon SRN. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom. |
