Termín:obnova konania: Rozdiel medzi revíziami

|Name=obnova konania

|Name=obnova konania

|Definition=mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému [[Term:rozhodnutie|rozhodnutiu]] [[Term:správny orgán|správneho orgánu]]

|Definition=mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému [[Term:rozhodnutie|rozhodnutiu]] [[Term:správny orgán|správneho orgánu]]

|Field=správne právo, občianske právo

|Field=správne právo, občianske právo

|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007

|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007

|Acceptability=Legislatívny

|Acceptability=Legislatívny

|Context=Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

|Context=Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

|Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní

|Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní

|URL=http://ec.europa.eu/information_society/policy/psi/docs/pdfs/implementation/sk_notification_71_1967_amendment_215_527.pdf

|URL=http://ec.europa.eu/information_society/policy/psi/docs/pdfs/implementation/sk_notification_71_1967_amendment_215_527.pdf

|Comment=O obnovu konania možno žiadať len v prípadoch taxatívne uvedených v správnom poriadku. Na podanie návrhu na obnovu konania je oprávnený len účastník pôvodného konania. Postavenie oprávneného subjektu má aj správny orgán, ak je všeobecný záujem preskúmať rozhodnutia. Pri obnove konania rozlišujeme dve štádiá: a) konanie o povolení, resp. nariadení obnovy konania, b) nové konanie vo veci. V prvom štádiu sa skúma existencia zákonných dôvodov pre obnovu konania a splnenie ďalších procesných podmienok. Výsledkom tohto konania je rozhodnutie, ktorým sa obnova povoľuje alebo zamieta. V druhom štádiu, ktoré nastupuje automaticky, ak bola obnova povolená (nariadená), dochádza k novému konaniu vo veci, ktoré má povahu prvostupňového konania. Správny poriadok ustanovuje, ktorý orgán obnovu povoľuje (nariaďuje) a zároveň ustanovuje pravidlá, ktorými sa určuje príslušnosť na nové konanie vo veci. Výsledkom nového konania je rozhodnutie, ktorým sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie (rozklad). V záujme stability právnych vzťahov založených správnym rozhodnutím viaže zákon uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na subjektívnu trojmesačnú lehotu a objektívnu trojročnú lehotu. Objektívna lehota nie je ustanovená v prípadoch, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

|Comment=O obnovu konania možno žiadať len v prípadoch taxatívne uvedených v správnom poriadku. Na podanie návrhu na obnovu konania je oprávnený len účastník pôvodného konania. Postavenie oprávneného subjektu má aj správny orgán, ak je všeobecný záujem preskúmať rozhodnutia. Pri obnove konania rozlišujeme dve štádiá: a) konanie o povolení, resp. nariadení obnovy konania, b) nové konanie vo veci. V prvom štádiu sa skúma existencia zákonných dôvodov pre obnovu konania a splnenie ďalších procesných podmienok. Výsledkom tohto konania je rozhodnutie, ktorým sa obnova povoľuje alebo zamieta. V druhom štádiu, ktoré nastupuje automaticky, ak bola obnova povolená (nariadená), dochádza k novému konaniu vo veci, ktoré má povahu prvostupňového konania. Správny poriadok ustanovuje, ktorý orgán obnovu povoľuje (nariaďuje) a zároveň ustanovuje pravidlá, ktorými sa určuje príslušnosť na nové konanie vo veci. Výsledkom nového konania je rozhodnutie, ktorým sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie (rozklad). V záujme stability právnych vzťahov založených správnym rozhodnutím viaže zákon uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku na subjektívnu trojmesačnú lehotu a objektívnu trojročnú lehotu. Objektívna lehota nie je ustanovená v prípadoch, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

}}

}}

[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]