Termín:antitoxín: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
d (pridanie príbuzných termínov) |
|||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=[[Term:protilátky|protilátka]] proti [[Term:toxín|toxínu]], ktorá inaktivuje rozpustné toxíny pochádzajúce z [[Term:baktéria|baktérií]] alebo vpravené do organizmu po uštipnutí hadom, škorpiónom atď. | |Definition=[[Term:protilátky|protilátka]] proti [[Term:toxín|toxínu]], ktorá inaktivuje rozpustné toxíny pochádzajúce z [[Term:baktéria|baktérií]] alebo vpravené do organizmu po uštipnutí hadom, škorpiónom atď. | ||
|Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, farmakológia, farmaceutický výrobok | |Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, farmakológia, farmaceutický výrobok | ||
− | |Related terms=protilátky, toxín | + | |Related terms=protilátky, toxín, anatoxíny, toxoidy |
|Bibliography=PODĽA: Neuschlová, M. – Nováková, E. – Kompaníková, J.: Abeceda imunológie – terminologický slovník. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine 2016. | |Bibliography=PODĽA: Neuschlová, M. – Nováková, E. – Kompaníková, J.: Abeceda imunológie – terminologický slovník. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine 2016. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný |
Aktuálna revízia z 19:31, 16. marec 2021
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda, lekárska diagnóza, farmakológia, farmaceutický výrobok |
Definícia: | protilátka proti toxínu, ktorá inaktivuje rozpustné toxíny pochádzajúce z baktérií alebo vpravené do organizmu po uštipnutí hadom, škorpiónom atď. |
Zdroj: | PODĽA: Neuschlová, M. – Nováková, E. – Kompaníková, J.: Abeceda imunológie – terminologický slovník. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave Jesseniova lekárska fakulta v Martine 2016. |
Príbuzné termíny: | protilátky, toxín, anatoxíny, toxoidy |
Poznámka: | Využívajú sa v liečbe infekcií, pri ktorých zohrávajú toxíny dôležitú úlohu v patogenéze ochorenia (záškrt, tetanus a pod.), po hadích uštipnutiach, a tiež v laboratórnej diagnostike. Pripravujú sa imunizáciou zvierat. Môžu však viesť ku vzniku sérovej choroby, preto sa v súčasnosti uprednostňujú ľudské hyperimúnne séra alebo monoklonálne protilátky. |