Termín:pasívna imunizácia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(doplnenie príbuzného termínu, doplnenie poznámky) |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním imunopreparátov obsahujúcich špecifické protilátky | |Definition=zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním imunopreparátov obsahujúcich špecifické protilátky | ||
|Field=lekárska veda, imunológia | |Field=lekárska veda, imunológia | ||
| − | |Related terms=očkovanie, imunizácia, aktívna imunizácia | + | |Related terms=očkovanie, imunizácia, aktívna imunizácia, protilátky |
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
|Context=Pasívna imunizácia pôsobí okamžite (max. koncentráciu protilátok možno detegovať po 24 h), ale krátkodobo (pri heterologických globulínoch 1 až 2 týždne, pri homológnych imunoglobulínoch 6 – 8 týždňov). Nevýhodou je aj možnosť vzniku precitlivenosti na cudzorodé bielkoviny. Aktívna, postvakcinačná imunita vzniká po podaní vakcín, kt. trvanie je rozlične dlhé, môže byť aj celoživotné. | |Context=Pasívna imunizácia pôsobí okamžite (max. koncentráciu protilátok možno detegovať po 24 h), ale krátkodobo (pri heterologických globulínoch 1 až 2 týždne, pri homológnych imunoglobulínoch 6 – 8 týždňov). Nevýhodou je aj možnosť vzniku precitlivenosti na cudzorodé bielkoviny. Aktívna, postvakcinačná imunita vzniká po podaní vakcín, kt. trvanie je rozlične dlhé, môže byť aj celoživotné. | ||
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | |Comment=Do organizmu sa podávajú protilátky alebo bunky utvorené v inom jedincovi. | + | |Comment=Do organizmu sa podávajú protilátky alebo bunky utvorené v inom jedincovi. Pasívna imunizácia chráni príjemcu pred infekčnými chorobami len dočasne, pretože hotové protilátky sa v jeho organizme prirodzene odbúravajú. |
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:28, 5. marec 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, imunológia |
| Definícia: | zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním imunopreparátov obsahujúcich špecifické protilátky |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Pasívna imunizácia pôsobí okamžite (max. koncentráciu protilátok možno detegovať po 24 h), ale krátkodobo (pri heterologických globulínoch 1 až 2 týždne, pri homológnych imunoglobulínoch 6 – 8 týždňov). Nevýhodou je aj možnosť vzniku precitlivenosti na cudzorodé bielkoviny. Aktívna, postvakcinačná imunita vzniká po podaní vakcín, kt. trvanie je rozlične dlhé, môže byť aj celoživotné. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | očkovanie, imunizácia, aktívna imunizácia, protilátky |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: immunisatio (onis, f.) passiva |
| Poznámka: | Do organizmu sa podávajú protilátky alebo bunky utvorené v inom jedincovi. Pasívna imunizácia chráni príjemcu pred infekčnými chorobami len dočasne, pretože hotové protilátky sa v jeho organizme prirodzene odbúravajú. |
