Termín:koronavírusy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=koronavírusy | |Name=koronavírusy | ||
| − | |Definition=čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov | + | |Definition=čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov – pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm |
| − | |||
|Field=biológia, mikroorganizmus | |Field=biológia, mikroorganizmus | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 19: | Riadok 15: | ||
Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom. | Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom. | ||
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (''M''ᵣ 6.106). | |Comment=Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (''M''ᵣ 6.106). | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Verzia zo dňa a času 11:35, 27. január 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | biológia, mikroorganizmus |
| Definícia: | čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov – pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm |
| Zdroj: | PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Koronavírusy sa izolovali z dýchacích ciest a elektrónovoopticky pozorované v stolici pri gastroenteritídach. V izolovanom stave sú infekčné. Čeľaď zahrňuje 11 druhov, ktoré väčšinou patria k zvieracím patogénom. Ľudské koronavírusy vyvolávajú najmä katary horných dýchacích ciest. Vyskytujú sa v rôznych živočíšnych druhoch, napr. vtákoch (vírus vtáčej infekčnej bronchitídy), ošípaných (vírus transmisívnej gastroenteritídy). Voči infekcii ľudskými koronavírusmi je vnímavý len človek. Na rozdiel od zvieracích kmeňov, ktoré sa dobre množia v rôznych systémoch in vitro, je izolácia ľudských koronavírusov ťažká. Záchyt sa darí na bunkách embryonálnej obličky alebo čreva, príp. orgánových kultúrach z ľudskej embryonálnej trachey.
Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: coronaviruses, la: coronaviridae (f, pl.) |
| Poznámka: | Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (Mᵣ 6.106). |
