Termín:virológia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
− | |Name=virológia | + | |Name=virológia |
− | |Definition=náuka o vírusoch a vírusových chorobách | + | |Definition=náuka o [[Term:vírus|vírusoch]] a vírusových chorobách |
− | |||
|Field=lekárska veda, biológia | |Field=lekárska veda, biológia | ||
− | |||
− | |||
− | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
Riadok 13: | Riadok 9: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | + | |Comment=Predmetom skúmania virológie sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. | |
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |Comment=Predmetom skúmania virológie sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Verzia zo dňa a času 19:45, 9. december 2020
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda, biológia |
Definícia: | náuka o vírusoch a vírusových chorobách |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: virologia (ae, f.) |
Poznámka: | Predmetom skúmania virológie sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |