Termín:virológia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“) |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
− | |Name= | + | |Name=virológia |
− | |Definition= | + | |Definition=náuka o vírusoch a vírusových chorobách |
− | |Field= | + | |Localized definitions= |
+ | |Field=lekárska veda, biológia | ||
+ | |Localized fields= | ||
+ | |Related terms= | ||
+ | |Synonyms= | ||
+ | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Translations={{Translation | ||
+ | |Language=la | ||
+ | |Localized form=virologia (ae, f.) | ||
}} | }} | ||
+ | |Acceptability=Odporúčaný | ||
+ | |Context= | ||
+ | |Context source= | ||
+ | |URL= | ||
+ | |Localized URLs= | ||
+ | |Approved= | ||
+ | |Comment=Predmetom skúmania virológie sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. | ||
+ | }} | ||
+ | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Verzia zo dňa a času 18:26, 8. august 2020
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda, biológia |
Definícia: | náuka o vírusoch a vírusových chorobách |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: virologia (ae, f.) |
Poznámka: | Predmetom skúmania virológie sú nebunkové organizmy – vírusy, a subvirálne častice: virusoidy a viroidy. Zaoberá sa ich štruktúrou, taxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami: biochémia, molekulárna biologia, epidemiológia alebo imunológie. Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: živočíšne vírusy, rastliné vírusy, vírusy napádajúce huby a kvasinky (mykopatogénne vírusy) a tzv. bakteriofágy, ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar. Ale najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: DNA vírusy, RNA vírusy a vírusy so spätnou transkriptázou (napr.retovírusy a onkovírusy). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxanómie vírusov (ICTV) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov. |