Termín:patológia³: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“)
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
|Name=x
+
|Name=patológia³
|Definition=x
+
|Definition=v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patológickú anatómu a imunológiu
|Field=x
+
|Localized definitions=
 +
|Field=lekárska veda
 +
|Localized fields=
 +
|Related terms=
 +
|Synonyms=
 +
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Translations={{Translation
 +
|Language=la
 +
|Localized form=pathologia (ae, f.)
 
}}
 
}}
 +
|Acceptability=Odporúčaný
 +
|Context=
 +
|Context source=
 +
|URL=
 +
|Localized URLs=
 +
|Approved=
 +
|Comment=Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klininickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní t órie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20 storočia sa patológia postupne stáva dynamikejším odborom zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní.
 +
}}
 +
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]

Verzia zo dňa a času 10:26, 8. august 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: lekárska veda
Definícia: v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patológickú anatómu a imunológiu
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Cudzojazyčný ekvivalent: la: pathologia (ae, f.)
Poznámka: Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klininickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní t órie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20 storočia sa patológia postupne stáva dynamikejším odborom zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní.