Termín:patológia³: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“) |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
− | |Name= | + | |Name=patológia³ |
− | |Definition= | + | |Definition=v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patológickú anatómu a imunológiu |
− | |Field= | + | |Localized definitions= |
+ | |Field=lekárska veda | ||
+ | |Localized fields= | ||
+ | |Related terms= | ||
+ | |Synonyms= | ||
+ | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
+ | |Translations={{Translation | ||
+ | |Language=la | ||
+ | |Localized form=pathologia (ae, f.) | ||
}} | }} | ||
+ | |Acceptability=Odporúčaný | ||
+ | |Context= | ||
+ | |Context source= | ||
+ | |URL= | ||
+ | |Localized URLs= | ||
+ | |Approved= | ||
+ | |Comment=Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klininickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní t órie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20 storočia sa patológia postupne stáva dynamikejším odborom zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. | ||
+ | }} | ||
+ | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Verzia zo dňa a času 10:26, 8. august 2020
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda |
Definícia: | v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patológickú anatómu a imunológiu |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: pathologia (ae, f.) |
Poznámka: | Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klininickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní t órie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20 storočia sa patológia postupne stáva dynamikejším odborom zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. |