Termín:bradatica: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 2: Riadok 2:
 
|Name=bradatica
 
|Name=bradatica
 
|Definition=bojová sekera so širokým ostrím, ploským telom a s vykrojeným masívnym krčkom, na ktorom bol okrúhly otvor pre porisko, pričom v jeho okolí boli charakteristické ostne, ktoré spevňovali nasadenie a zlepšovali šance na výdrž zbrane v boji
 
|Definition=bojová sekera so širokým ostrím, ploským telom a s vykrojeným masívnym krčkom, na ktorom bol okrúhly otvor pre porisko, pričom v jeho okolí boli charakteristické ostne, ktoré spevňovali nasadenie a zlepšovali šance na výdrž zbrane v boji
|Localized definitions=
 
 
|Field=história
 
|Field=história
|Localized fields=
 
 
|Related terms=sekera, klčovnica, širočina, fokoš, obuch
 
|Related terms=sekera, klčovnica, širočina, fokoš, obuch
|Synonyms=
+
|Bibliography=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970.
|Bibliography=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970
 
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera - väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý [[meč]], dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy.
+
|Context=Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý [[Term: meč│meč]], dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy.
|Context source=Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002
+
|Context source=Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002.
|URL=http://www.sho.sk/archiv/slovanska-sekera.html
+
|Comment=Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od [[Term:Perún|Perúna]]. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie.
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od [[Perún|Perúna]]. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie.
 
 
}}
 
}}
 
 
 
 
[[Category:História]]
 
[[Category:História]]

Verzia zo dňa a času 10:14, 20. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: história
Definícia: bojová sekera so širokým ostrím, ploským telom a s vykrojeným masívnym krčkom, na ktorom bol okrúhly otvor pre porisko, pričom v jeho okolí boli charakteristické ostne, ktoré spevňovali nasadenie a zlepšovali šance na výdrž zbrane v boji
Zdroj: Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970.

Kontext: Výzbroj pešieho bojovníka po polovici 9. stor. tvoril štít, či už štvorhranný, alebo okrúhly, kopija, meč (ten sa však nachádzal väčšmi vo výzbroji jazdca), alebo sekera – väčšinou bradatica. Výzbroj a výstroj jazdca po polovici 9. storočia tvoril poväčšine okrúhly štít, dvojostrý Term: meč│meč, dýka alebo bojovnícky nôž, strmene so širokými masívnymi stúpadlami a ostrohy.
Zdroj kontextu: Historická revue, č. 4, roč. 13, 2002.
Príbuzné termíny: sekera, klčovnica, širočina, fokoš, obuch
Poznámka: Sekera bola u Slovanov ctená ako posvätný predmet, ktorý okrem hmotného využitia mal aj veľkú duchovnú moc. Slovania verili, že pochádza od Perúna. Sekera odháňala zlých duchov a chránila pred nimi, chorým a rodiacim ženám sa dávala pod lôžko, aby porodili syna. Ak sa položila na pole, chránila úrodu pred krúpami. Ešte v druhej polovici 20. storočia sa vykonával na slovenských salašoch obrad vyháňania stád cez skrížené valašky, čo malo ovciam zabezpečiť ochranu a zdravie.