Termín:dvojaká skutočnosť frazémy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava bibliografického záznamu) |
(Úprava URL) |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
|Context= | |Context= | ||
|Context source= | |Context source= | ||
− | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
Aktuálna revízia z 15:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | fakt vyplývajúci z obraznej povahy frazém |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
Príbuzné termíny: | obraznosť frazémy, dvojrozmernosť frazémy, semiotická frapantnosť frazémy, frazéma² |
Poznámka: | Obraz tu – už sám osebe ako "východisková mienená skutočnosť" – slúži druhotne, vo vlastnom zmysle ako homologický model "cieľovej skutočnosti", ktorý sa v teórii modelov označuje ako "originál". V semiotike je to proti "obraznej skutočnosti" – tzv. "referenčná skutočnosť", to jest vlastná skutočnosť, o ktorej sa "referuje". Je to podmienené faktom, že obraz "upozorňuje" na isté charakteristické, pre výpoveď relevantné znaky originálnej skutočnosti. Robí to však nie logickou cestou, ale sugestívnym navodením želaného vnímania tejto originálnej skutočnosti. Proti logickému modelu sa frazematický obraz vyznačuje "odhaľovacou", "usvedčovacou" útočnosťou, ktorej prijímateľ výpovede sugestívne podlieha, ako by sa nevedel tomu "ubrániť". V tom spočíva sémiotická frapantnosť frazém. |
URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |