Termín:kyselina olejová: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina olejová |Definition=ac. oleinicum; kys. cis-9-oktadecénová, CH₃–(CH₂)₇–CH=CH–(CH₂)₇–COOH. Je to nenasýtená C₁₈ monoolef…“)
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyselina olejová
 
|Name=kyselina olejová
|Definition=ac. oleinicum; kys. cis-9-oktadecénová, CH₃–(CH₂)₇–CH=CH–(CH₂)₇–COOH. Je to nenasýtená C₁₈ monoolefínkarboxylová kys., kt. je podstatnou súčasťou väčšiny rastlinných olejov (olivového, mandľového) a živočíšneho tuku. Je to tekutina bez zápachu, t. t. 14 °C. Ľahko podlieha oxidácii, na vzduchu sa farbí žltohnedo a dostáva stuchnutý zápach. Katalytickou hydrogenáciou prechádza na kys. stearovú (a. sterinicum). Rozštiepením v mieste dvojitej väzby (C₉) vzniká kys. pelargónová a dikarboxylová kys. azelaová s 9 atómami C. Pôsobením HNO₃ sa a. o. mení na svoj trans stereoizomér – kys. elaidovú, kt. za normálnej teploty je tuhá látka a má t. t. 51 °C. Polohovým izomérom a. o. je kys. vakcénová – CH₃–(CH₂)₅–CH=CH–(CH₂)₉–COOH.
+
|Definition=kyselina cis-9-oktadecénová, CH₃–(CH₂)₇–CH=CH–(CH₂)₇–COOH
 
 
Jej ''cis''-forma je normálnou zložkou živočíšnych karboxylových kys. Organizmus je schopný utvárať dvojitú väzbu len na C₉ vyšších karboxylových kys. (kys. myristoolejová, kys. palmitová), preto je odkázaný na prívod vyšších kar boxylových kys. s dvojitou väzbou na iných atómoch C (esenciálne
 
karboxylové kys. [[vitamín F]]).
 
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
|Localized fields=
 
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum oleinicum
 
|Synonyms=acidum oleinicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Context=Je to nenasýtená C₁₈ monoolefínkarboxylová kys., kt. je podstatnou súčasťou väčšiny rastlinných olejov (olivového, mandľového) a živočíšneho tuku. Je to tekutina bez zápachu, t. t. 14 °C. Ľahko podlieha oxidácii, na vzduchu sa farbí žltohnedo a dostáva stuchnutý zápach. Katalytickou hydrogenáciou prechádza na kys. stearovú (a. sterinicum). Rozštiepením v mieste dvojitej väzby (C₉) vzniká kys. pelargónová a dikarboxylová kys. azelaová s 9 atómami C. Pôsobením HNO₃ sa a. o. mení na svoj trans stereoizomér – kys. elaidovú, kt. za normálnej teploty je tuhá látka a má t. t. 51 °C. Polohovým izomérom a. o. je kys. vakcénová – CH₃–(CH₂)₅–CH=CH–(CH₂)₉–COOH.
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
 
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 08:23, 2. október 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: kyselina cis-9-oktadecénová, CH₃–(CH₂)₇–CH=CH–(CH₂)₇–COOH
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Je to nenasýtená C₁₈ monoolefínkarboxylová kys., kt. je podstatnou súčasťou väčšiny rastlinných olejov (olivového, mandľového) a živočíšneho tuku. Je to tekutina bez zápachu, t. t. 14 °C. Ľahko podlieha oxidácii, na vzduchu sa farbí žltohnedo a dostáva stuchnutý zápach. Katalytickou hydrogenáciou prechádza na kys. stearovú (a. sterinicum). Rozštiepením v mieste dvojitej väzby (C₉) vzniká kys. pelargónová a dikarboxylová kys. azelaová s 9 atómami C. Pôsobením HNO₃ sa a. o. mení na svoj trans stereoizomér – kys. elaidovú, kt. za normálnej teploty je tuhá látka a má t. t. 51 °C. Polohovým izomérom a. o. je kys. vakcénová – CH₃–(CH₂)₅–CH=CH–(CH₂)₉–COOH.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: acidum oleinicum