Termín:kyselina algínová: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina algínová |Definition=ac. alginicum, kys. polymanurónová, polymér kys. β-anhydro-D-amanu-rónovej, ''M''ᵣ 240 000. Hydrofilný, koloidný po…“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kyselina algínová | |Name=kyselina algínová | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=kyselina polymanurónová, polymér kyseliny β-anhydro-D-amanu-rónovej |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Field=chémia | |Field=chémia | ||
| − | + | |Related terms=algíny | |
| − | |Related terms= | ||
|Synonyms=acidum alginicum | |Synonyms=acidum alginicum | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Hydrofilný, koloidný polysacharid, získaný z hnedých rias, v kt. sa vo forme solí Ca, Mg a i. báz nachádza ako štruktúrna zložka bunkových stien. Z jej solí, najčastejšie sodnej, draselnej a amónnej sa pripravujú slizy a gély. Sodná soľ k. a. sa vo vode rozpúšťa, vápenatá napučiava a tvorí viskóznejšie slizy až gély. Algínan vápenatý sa pripraví z algínanu sodného podľa predpisu: 3 diely algínanu sodného, 0,05 diela citrónanu vápenatého, 45 dielov glycerolu a 52 dielov vody. Algínan sodný sa pred pridaním vody predmieša s glycerolom. Jeho sústavy sa konzervujú parabénmi al. tiomerzalom. |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | + | |Comment=''M''ᵣ 240 000 | |
| − | |||
| − | |||
| − | |Comment= | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:48, 6. september 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | kyselina polymanurónová, polymér kyseliny β-anhydro-D-amanu-rónovej |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Hydrofilný, koloidný polysacharid, získaný z hnedých rias, v kt. sa vo forme solí Ca, Mg a i. báz nachádza ako štruktúrna zložka bunkových stien. Z jej solí, najčastejšie sodnej, draselnej a amónnej sa pripravujú slizy a gély. Sodná soľ k. a. sa vo vode rozpúšťa, vápenatá napučiava a tvorí viskóznejšie slizy až gély. Algínan vápenatý sa pripraví z algínanu sodného podľa predpisu: 3 diely algínanu sodného, 0,05 diela citrónanu vápenatého, 45 dielov glycerolu a 52 dielov vody. Algínan sodný sa pred pridaním vody predmieša s glycerolom. Jeho sústavy sa konzervujú parabénmi al. tiomerzalom. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum alginicum |
| Príbuzné termíny: | algíny |
| Poznámka: | Mᵣ 240 000 |
