Termín:kyselina barbiturová: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kyselina barbiturová | |Name=kyselina barbiturová | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=2,4,6(1''H'',3''H'',5''H'')-pyrimidíntrión |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Field=chémia | |Field=chémia | ||
| − | |||
| − | |||
|Synonyms=acidum barbituricum | |Synonyms=acidum barbituricum | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | | | + | |Empirical formula=C₄H₄N₂O₃ |
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Je heterocyklická zlúč., založená na trioxotetrahydropyridínovom jadre, cyklický ureid kys. malónovej (malonylmočovina). Je to kryštalická látka, rozkladá sa zahrievaním. V studenej vode je málo rozp., v horúcej ľahko. Má reaktívnu metylénovú skupinu na C₅ (zvyšku kys. malónovej). Vodík tejto skupiny sa ľahko preskupuje al. sa môže rôzne substituovať. Po substitúcii vodíkov vznikajú barbituráty, kt. sa používajú ako hypnotiká a sedatíva, niektoré aj ako narkotiká a antiseptiká. Kys. barbiturová je relat. silná kys., silnejšia ako kys. octová (''K''ₐ asi 10⁻⁴), pretože sa vyskytuje v oxoforme a v enolforme. Vodíkový atóm enolformy sa môže nahradiť kovom pri reakcii s alkalickými hydroxidmi, pričom kys. barbiturová reaguje ako jednosýtna kys. Kys. barbiturová sa pripravuje reakciou močoviny s malónesterom v prostredí alkalického alkoholu. Nesusbstituovaná je neúčinná. |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | + | |Comment=''M''ᵣ 128,09 | |
| − | |||
| − | |||
| − | |Comment= | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Verzia zo dňa a času 14:20, 6. september 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | 2,4,6(1H,3H,5H)-pyrimidíntrión |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Sumárny vzorec: | C₄H₄N₂O₃ |
| Kontext: | Je heterocyklická zlúč., založená na trioxotetrahydropyridínovom jadre, cyklický ureid kys. malónovej (malonylmočovina). Je to kryštalická látka, rozkladá sa zahrievaním. V studenej vode je málo rozp., v horúcej ľahko. Má reaktívnu metylénovú skupinu na C₅ (zvyšku kys. malónovej). Vodík tejto skupiny sa ľahko preskupuje al. sa môže rôzne substituovať. Po substitúcii vodíkov vznikajú barbituráty, kt. sa používajú ako hypnotiká a sedatíva, niektoré aj ako narkotiká a antiseptiká. Kys. barbiturová je relat. silná kys., silnejšia ako kys. octová (Kₐ asi 10⁻⁴), pretože sa vyskytuje v oxoforme a v enolforme. Vodíkový atóm enolformy sa môže nahradiť kovom pri reakcii s alkalickými hydroxidmi, pričom kys. barbiturová reaguje ako jednosýtna kys. Kys. barbiturová sa pripravuje reakciou močoviny s malónesterom v prostredí alkalického alkoholu. Nesusbstituovaná je neúčinná. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum barbituricum |
| Poznámka: | Mᵣ 128,09 |