Termín:kyselina uhličitá: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina uhličitá |Definition=ac. carbonicum, H₂CO₃, je veľmi slabá dvojsýtna kys., kt. len nepatrne disociuje na ióny H⁺ a HCO₃⁻, pričom j…“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kyselina uhličitá | |Name=kyselina uhličitá | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=veľmi slabá dvojsýtna kyselina, ktorá len nepatrne disociuje na ióny H⁺ a HCO₃⁻, pričom jej ďalšia disociácia na ióny CO₃²⁻ sama osebe už takmer vôbec neprebieha |
| − | |||
|Field=chémia | |Field=chémia | ||
| − | |||
| − | |||
|Synonyms=acidum carbonicum | |Synonyms=acidum carbonicum | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | | | + | |Empirical formula=H₂CO₃ |
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Len čo H₂CO₃ vnikne, rozkladá sa na svoje zložky – CO₂ a H₂O. A. c. tvorí dva rady solí, uhličitany: normálne (s aniónom CO₃²⁻ (karbonáty, ''Salia carbonica'') a kyslé (s aniónom HCO₃⁻, hydrogénuhličitany, hydrogénkarbonáty, bikarbonáty, ''Salia hydrogencarbonica'', ''Salia bicarbonica''). Normálne a kyslé uhličitany sú významné súčasti tlmivých systémov v tele. Zo solí H₂CO₃, uhličitanov sú vo vode rozpustné uhličitan sodný Na₂CO₃, draselný K₂CO₃ a amónny (NH₄)₂CO₃ a všetky uhličitany. Najvýznamnejší je hydrogénuhličitan sodný, NaHCO₃, kyslý uhličitan sodný, nátriumbikarbonát NaHCO₃ (jedlá sóda). |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Verzia zo dňa a času 14:14, 6. september 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | veľmi slabá dvojsýtna kyselina, ktorá len nepatrne disociuje na ióny H⁺ a HCO₃⁻, pričom jej ďalšia disociácia na ióny CO₃²⁻ sama osebe už takmer vôbec neprebieha |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Sumárny vzorec: | H₂CO₃ |
| Kontext: | Len čo H₂CO₃ vnikne, rozkladá sa na svoje zložky – CO₂ a H₂O. A. c. tvorí dva rady solí, uhličitany: normálne (s aniónom CO₃²⁻ (karbonáty, Salia carbonica) a kyslé (s aniónom HCO₃⁻, hydrogénuhličitany, hydrogénkarbonáty, bikarbonáty, Salia hydrogencarbonica, Salia bicarbonica). Normálne a kyslé uhličitany sú významné súčasti tlmivých systémov v tele. Zo solí H₂CO₃, uhličitanov sú vo vode rozpustné uhličitan sodný Na₂CO₃, draselný K₂CO₃ a amónny (NH₄)₂CO₃ a všetky uhličitany. Najvýznamnejší je hydrogénuhličitan sodný, NaHCO₃, kyslý uhličitan sodný, nátriumbikarbonát NaHCO₃ (jedlá sóda). |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum carbonicum |
