Termín:acetoacetát: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 1: Riadok 1:
 
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=acetoacetát
 
|Name=acetoacetát
|Definition=acetacetát, soľ al. anión kys. acetoctovej, C₄H₅O, CH₃COCH₂COO⁻, ''M''ᵣ 120,09; bezfarebná olejová tekutina, rozp. v vode. Silne dráždi kožu a sliznice. V organizme vzniká spolu s acetónom a kys. 3-hydroxymaslovou (3-hydroxybutyrát) ako tzv. ketolátka v priebehu β-oxidácie karboxylových kys. s párnym počtom uhlíkov, vo zvyšenej miere pri diabes mellitus a vylučuje a sa močom. Ten istý proces nastáva pri žĺtknutí (tuchnutí) tukov. A. môže vznikať aj z nesubstituovaných karboxylových kys. a z aminokyselín. Je - ako všetkyoxokyseliny - nestála a rozkladá sa na CO₂ a acetón (ketonotvorné štiepenie) al. podlieha kyselinotvornému štiepeniu, pri kt. vznikajú 2 molekuly acetyl-CoA (Lynenov cyklus). Z 2 molekúl acetyl-CoA vznikajú pôsobením acetát-CoA-ligázy (tiokinázy) v prítomnosti ATP a koenzýmu A jedna molekula acetoacetyl-CoA, kt. reaguje s inou molekulou acetyl-CoA za vzniku 3-metyl-3-hydroxyglutaryl-CoA; ten sa potom rozkladá na acetyl-CoA a a. A. sa môže v prítomnosti NADH ďalej redukovať na 3-hydroxybutyrát al. sa neenzýmovo dekarboxyluje, pričom vzniká ''[[Termín:acetón]]''. V krvi dospelých jedincov sa zisťujú koncentrácie a. 17 (5 - 45) μmol/l, nalačno 31 (18 - 75) μmol/l; v plazme dospelých nalačno 26 - 42 μmol; u novorodencov 250 ± 106 μmol/l; 3. d 279 μmol a 4. d 161 ± 131 μmol/l.
+
|Definition=acetacetát, soľ alebo anión kyseliny acetoctovej
|Localized definitions=
+
|Field=chémia
|Field=
 
|Localized fields=
 
|Related terms=
 
|Synonyms=
 
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Translations=
+
|Empirical formula=C₄H₅O
 +
|Structural formula=CH₃COCH₂COO⁻
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Context=Acetoacetát môže vznikať aj z nesubstituovaných karboxylových kyselín a z aminokyselín. Je - ako všetkyoxokyseliny - nestála a rozkladá sa na CO₂ a acetón (ketonotvorné štiepenie) alebo podlieha kyselinotvornému štiepeniu, pri ktorom vznikajú 2 molekuly acetyl-CoA (Lynenov cyklus).
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
+
|Comment=Je to bezfarebná olejová tekutina, rozpustná vo vode. Silne dráždi kožu a sliznice. V organizme vzniká spolu s acetónom a kyselinou 3-hydroxymaslovou (3-hydroxybutyrát) ako tzv. ketolátka v priebehu β-oxidácie karboxylových kyselín s párnym počtom uhlíkov, vo zvyšenej miere pri diabetes mellitus a vylučuje sa močom. Ten istý proces nastáva pri žĺtknutí (tuchnutí) tukov.
|Localized URLs=
+
''M''ᵣ 120,09
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 11:21, 13. marec 2018

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: acetacetát, soľ alebo anión kyseliny acetoctovej
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Sumárny vzorec: C₄H₅O
Štruktúrny vzorec: CH₃COCH₂COO⁻

Kontext: Acetoacetát môže vznikať aj z nesubstituovaných karboxylových kyselín a z aminokyselín. Je - ako všetkyoxokyseliny - nestála a rozkladá sa na CO₂ a acetón (ketonotvorné štiepenie) alebo podlieha kyselinotvornému štiepeniu, pri ktorom vznikajú 2 molekuly acetyl-CoA (Lynenov cyklus).
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Poznámka: Je to bezfarebná olejová tekutina, rozpustná vo vode. Silne dráždi kožu a sliznice. V organizme vzniká spolu s acetónom a kyselinou 3-hydroxymaslovou (3-hydroxybutyrát) ako tzv. ketolátka v priebehu β-oxidácie karboxylových kyselín s párnym počtom uhlíkov, vo zvyšenej miere pri diabetes mellitus a vylučuje sa močom. Ten istý proces nastáva pri žĺtknutí (tuchnutí) tukov.

Mᵣ 120,09