Termín:sklovina: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=sklovina
 
|Name=sklovina
|Definition=pokrýva v rozsahu korunky súvislou vrstvou [[Term:zubovina|dentínu]], je to vrstva belavej farby, najtvrdšia v tele (obsahuje a 98 % anorganických solí); jej hrúbka sa smerom ku krčku zmenšuje, vonkajšia plocha skloviny je hladká, krytá nasmythovou membránou, vnútorná plocha vybieha do hrbolčekov, zapadajúcich do jamiek dentínu; tu vnikajú do skloviny koncové časti niektorých kanálikov dentínu
+
|Definition=vrstva substancie belavej farby, najtvrdšie tkanivo v tele (obsahuje a 98 % anorganických solí), ktorá pokrýva zub v rozsahu korunky súvislou vrstvou [[Term:zubovina|dentínu]]
 
|Field=zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
 
|Field=zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
 
|Related terms=zuby², preeruptívne odchýlky skloviny, posteruptívne ochýlky skloviny
 
|Related terms=zuby², preeruptívne odchýlky skloviny, posteruptívne ochýlky skloviny
Riadok 9: Riadok 9:
 
|Context=Sklovina sa skladá z husto k sebe priradených, zaoblene šesťbokých, zvápenatených hranolov (prizmie) s priemerom asi 5 mm. Prebiehajú (obdobne ako kanáliky dentinu) zhruba kolmo k povrchu korunky, spojené len minimálnym množstvom tmelovej hmoty. Prizmy nie sú usporiadané presne radiárne, ale vlnovito, alebo sa cez seba prekladajú a ohýbajú, takže na priečnych rezoch sú preťaté niekedy skôr naprieč (tzv. diazónia), inde skôr pozdĺžne (parazónia). Krížením priziem vznikajú na pozdĺžnom výbruse zuba Hunterove-Schregerove pásiky.
 
|Context=Sklovina sa skladá z husto k sebe priradených, zaoblene šesťbokých, zvápenatených hranolov (prizmie) s priemerom asi 5 mm. Prebiehajú (obdobne ako kanáliky dentinu) zhruba kolmo k povrchu korunky, spojené len minimálnym množstvom tmelovej hmoty. Prizmy nie sú usporiadané presne radiárne, ale vlnovito, alebo sa cez seba prekladajú a ohýbajú, takže na priečnych rezoch sú preťaté niekedy skôr naprieč (tzv. diazónia), inde skôr pozdĺžne (parazónia). Krížením priziem vznikajú na pozdĺžnom výbruse zuba Hunterove-Schregerove pásiky.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.
|Comment=Sklovina sa tvorí periodicky, pričom kalcifikácia nie je rovnomerná. Prejavuje sa to na priečnom výbruse zuba ako hnedavé, v dopadajúcom svetle ako belavé koncentrické pásiky, rovnobežné s povrchom (Retziusov paralelný pásik). Na pozdĺžnych rezoch prebiehajú tieto pásiky šikmo, takže smerujú vonkajším koncom koronárne; končia sa na povrchu zuba v plytkých brázdičkách (perikymatie), čím vznikajú na povrchu korunky koncentrické prúžky, rovnobežné s hranicou skloviny a cementu. Perikymatie sú najhustejšie pri gingive; na mliečnych zuboch chýbajú.
+
|Comment=Jej hrúbka sa smerom ku krčku zmenšuje, vonkajšia plocha skloviny je hladká, krytá Nasmythovou membránou, vnútorná plocha vybieha do hrbolčekov, zapadajúcich do jamiek dentínu; tu vnikajú do skloviny koncové časti niektorých kanálikov dentínu. Sklovina sa tvorí periodicky, pričom kalcifikácia nie je rovnomerná. Prejavuje sa to na priečnom výbruse zuba ako hnedavé, v dopadajúcom svetle ako belavé koncentrické pásiky, rovnobežné s povrchom (Retziusov paralelný pásik). Na pozdĺžnych rezoch prebiehajú tieto pásiky šikmo, takže smerujú vonkajším koncom koronárne; končia sa na povrchu zuba v plytkých brázdičkách (perikymatie), čím vznikajú na povrchu korunky koncentrické prúžky, rovnobežné s hranicou skloviny a cementu. Perikymatie sú najhustejšie pri gingive; na mliečnych zuboch chýbajú.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 13:32, 10. apríl 2024

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
Definícia: vrstva substancie belavej farby, najtvrdšie tkanivo v tele (obsahuje a 98 % anorganických solí), ktorá pokrýva zub v rozsahu korunky súvislou vrstvou dentínu
Zdroj: PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.

Kontext: Sklovina sa skladá z husto k sebe priradených, zaoblene šesťbokých, zvápenatených hranolov (prizmie) s priemerom asi 5 mm. Prebiehajú (obdobne ako kanáliky dentinu) zhruba kolmo k povrchu korunky, spojené len minimálnym množstvom tmelovej hmoty. Prizmy nie sú usporiadané presne radiárne, ale vlnovito, alebo sa cez seba prekladajú a ohýbajú, takže na priečnych rezoch sú preťaté niekedy skôr naprieč (tzv. diazónia), inde skôr pozdĺžne (parazónia). Krížením priziem vznikajú na pozdĺžnom výbruse zuba Hunterove-Schregerove pásiky.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.
Synonymum: zubná sklovina, email², substantia adamantina seu vitrea, enamelum
Príbuzné termíny: zuby², preeruptívne odchýlky skloviny, posteruptívne ochýlky skloviny
Poznámka: Jej hrúbka sa smerom ku krčku zmenšuje, vonkajšia plocha skloviny je hladká, krytá Nasmythovou membránou, vnútorná plocha vybieha do hrbolčekov, zapadajúcich do jamiek dentínu; tu vnikajú do skloviny koncové časti niektorých kanálikov dentínu. Sklovina sa tvorí periodicky, pričom kalcifikácia nie je rovnomerná. Prejavuje sa to na priečnom výbruse zuba ako hnedavé, v dopadajúcom svetle ako belavé koncentrické pásiky, rovnobežné s povrchom (Retziusov paralelný pásik). Na pozdĺžnych rezoch prebiehajú tieto pásiky šikmo, takže smerujú vonkajším koncom koronárne; končia sa na povrchu zuba v plytkých brázdičkách (perikymatie), čím vznikajú na povrchu korunky koncentrické prúžky, rovnobežné s hranicou skloviny a cementu. Perikymatie sú najhustejšie pri gingive; na mliečnych zuboch chýbajú.