Termín:právna subjektivita: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=právna subjektivita | |Name=právna subjektivita | ||
|Definition=spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti | |Definition=spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti | ||
| − | |Field=správne právo | + | |Field=právo, občianske právo, správne právo, trestné právo |
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| + | |Context=Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé. | ||
| + | |Context source=Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019 | ||
|Comment=Vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť občana vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Právna subjektivita organizácií je v právnych normách vymedzená pojmom právnickej osoby. | |Comment=Vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť občana vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Právna subjektivita organizácií je v právnych normách vymedzená pojmom právnickej osoby. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Verzia zo dňa a času 14:42, 9. november 2024
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo, správne právo, trestné právo |
| Definícia: | spôsobilosť byť subjektom (účastníkom) právneho vzťahu, t. j. spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Platí zásada nasciturus pro iam nato habetur, podľa ktorej nenarodený je považovaný za živého, ak sa narodí živý. V prípade, ak sa nasciturus nenarodí živý, alebo sa nenarodí vôbec, tak nemôže disponovať právnou subjektivitou. Táto sa priznáva ex tunc (spätne), ak sa preukáže, že už počaté dieťa sa narodí živé. |
| Zdroj kontextu: | Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019 |
| Poznámka: | Vzniká narodením a končí smrťou, spôsobilosť občana vyvolávať právne dôsledky má však až po dosiahnutí plnoletosti. Právna subjektivita organizácií je v právnych normách vymedzená pojmom právnickej osoby. |
