Termín:relatívna neplatnosť: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 8: Riadok 8:
 
|Language=cs
 
|Language=cs
 
|Localized form=relativní neplatnost
 
|Localized form=relativní neplatnost
 +
}}
 +
{{Translation
 +
|Language=uk
 +
|Localized form=відносна нікчемність
 +
}}
 +
{{Translation
 +
|Language=ru
 +
|Localized form=относительная ничтожность
 
}}
 
}}
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný

Aktuálna revízia z 11:55, 12. august 2023

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo
Definícia: skutočnosť, že právny úkon, ktorý sa považuje za platný, vyvoláva právne následky a je platný až do tej doby, kým nie je jeho neplatnosť spochybnená alebo vyhlásená príslušným orgánom
Zdroj: PODĽA: Hendrych, D. a kol.: Právnický slovník. 3. podstatne rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck 2009.

Kontext: Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy, tretie osoby, pokiaľ sú takýmto úkonom na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté.
Zdroj kontextu: Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010.
Príbuzné termíny: absolútna neplatnosť, právny úkon
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: relativní neplatnost, uk: відносна нікчемність, ru: относительная ничтожность
Poznámka: Podľa platnej právnej úpravy je právny úkon neplatný relatívne len v prípade, ak to zákon výslovne stanoví, v opačnom prípade platí, že právny úkon je neplatný absolútne. Z toho vyplýva, že súčasná právna úprava uprednostňuje absolútnu neplatnosť pred neplatnosťou relatívnou. Nový občiansky zákonník stanovuje opačnú právnu zásadu.