Termín:ústava: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 2: Riadok 2:
 
|Name=ústava
 
|Name=ústava
 
|Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
 
|Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
|Field=verejné právo
+
|Field=právo, ústavné právo
 
|Related terms=ústavný súd
 
|Related terms=ústavný súd
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation
|Language=sk
+
|Language=cs
 
|Localized form=ústava
 
|Localized form=ústava
 
}}
 
}}
Riadok 13: Riadok 13:
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 +
[[Category:Právo]]

Verzia zo dňa a času 13:05, 15. november 2021

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, ústavné právo
Definícia: základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Príbuzné termíny: ústavný súd
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: ústava
Poznámka: Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom „ústava“ sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ústava, napr. Základný zákon SRN. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom. (54897)