Termín:patológia³: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(oprava v definícii, opravy v poznámke) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=patológia³ | |Name=patológia³ | ||
| − | |Definition=v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a | + | |Definition=v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patologickú anatómiu a imunológiu |
| − | |||
|Field=lekárska veda | |Field=lekárska veda | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 13: | Riadok 9: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | + | |Comment=Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klinickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní teórie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20. storočia sa patológia postupne stáva dynamickejším odborom, zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. | |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |Comment=Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Aktuálna revízia z 17:42, 7. máj 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda |
| Definícia: | v anglosaskej literatúre laboratórna medicína zahrňujúca klinickú biochémiu, hematológiu, histológiu a patologickú anatómiu a imunológiu |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: pathologia (ae, f.) |
| Poznámka: | Zrod patológie sa datuje od vydania spisu G. B. Morgagniho De sedibus et causis morborum per anatomem indfagatis libri quinque (1761). Morgagni v ňom opísal 700 kazuistík, v kt. koreloval klinické pozorovania s klinickými nálezmi. V 19. storočí prenikla patológia do hlbšej štruktúrnej úrovne. Významnú úlohu tu mali najmä mikroskopické pozorovania R. Virchowa (1821 – 1902), z ktorých vychádzal pri koncipovaní teórie o autonómii buniek v patogenéze. Na prelome 19. a 20. storočia sa patológia postupne stáva dynamickejším odborom, zbavuje sa statického nazerania a orientuje sa viac na etiológiu a patogenézu chorôb. Zdôrazňuje sa jednota morfologických a funkčných prejavov choroby a preniká sa stále do hlbších štruktúrnych úrovní. |
