Termín:koronavírusy: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=koronavírusy
 
|Name=koronavírusy
|Definition=čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov - pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm
+
|Definition=čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm
|Localized definitions=
 
 
|Field=biológia, mikroorganizmus
 
|Field=biológia, mikroorganizmus
|Localized fields=
 
|Related terms=
 
|Synonyms=
 
 
|Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation
Riadok 19: Riadok 15:
 
Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom.
 
Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
 
|Comment=Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (''M''ᵣ 6.106).
 
|Comment=Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (''M''ᵣ 6.106).
 
}}
 
}}
 
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]
 
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]

Verzia zo dňa a času 11:35, 27. január 2021

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: biológia, mikroorganizmus
Definícia: čeľaď stredne veľkých RNA-vírusov – pleomorfné sférické alebo oválne častice, pravdepodobne so špirálovou symetriou, citlivé na éter, s priemerom 60 až 220 nm
Zdroj: PODĽA: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Koronavírusy sa izolovali z dýchacích ciest a elektrónovoopticky pozorované v stolici pri gastroenteritídach. V izolovanom stave sú infekčné. Čeľaď zahrňuje 11 druhov, ktoré väčšinou patria k zvieracím patogénom. Ľudské koronavírusy vyvolávajú najmä katary horných dýchacích ciest. Vyskytujú sa v rôznych živočíšnych druhoch, napr. vtákoch (vírus vtáčej infekčnej bronchitídy), ošípaných (vírus transmisívnej gastroenteritídy). Voči infekcii ľudskými koronavírusmi je vnímavý len človek. Na rozdiel od zvieracích kmeňov, ktoré sa dobre množia v rôznych systémoch in vitro, je izolácia ľudských koronavírusov ťažká. Záchyt sa darí na bunkách embryonálnej obličky alebo čreva, príp. orgánových kultúrach z ľudskej embryonálnej trachey.

Respiračné koronavírusy boli izolované z niektorých prípadov infekčnej nádchy na orgánových kultúrach ľudskej embryonálnej trachey a nosovej sliznice. Sú to prežívajúce kúsky riasinkového epitelu udržované v prostredí bez séra, takže riasinkové bunky ostávajú diferencované. Riasinky kmitajú, ich pohyb sa dá sledovať mikroskopom v šikmo dopadajúcom svetle. Je to najcitlivejší objekt na ich kultiváciu. Pomnoženie vírusov vyvoláva zastavenie pohybu riasiniek a rozpad buniek. Koronavírusy však obyčajne pohyb riasiniek neovplyňujú a v orgánovej kultúre sa musia dokazovať napr. elektrónovým mikroskopom.

Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Cudzojazyčný ekvivalent: en: coronaviruses, la: coronaviridae (f, pl.)
Poznámka: Majú lipidový obal, z ktorého vyčnievajú kyjovité výbežky, takže virióny v eletrónovom mikroskope pripomínajú kvety s korunou okvetných lístkov alebo korunu Slnka. Výbežky sú dvojakého druhu. Väčšie, E2, pozostávajú z 2 glykoproteínov, majú hemaglutinačné vlastnosti, menšie E1, prechádzajú lipidovým obalom a podstatná časť molekuly je uložená na jeho vnútornej strane. Plnia funkciu M-proteínu. V helikoidálnej nukleokapside sa nachádza jediné lineárne vlákno RNA (Mᵣ 6.106).