Termín:dezinfekcia¹: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=x |Definition=x |Field=x }}“)
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
|Name=x
+
|Name=dezinfekcia¹
|Definition=x
+
|Definition=súbor opatrení, ktoré majú za cieľ prerušiť cestu šírenia nákazy od zdroja k vnímavému jedincovi
|Field=x
+
|Localized definitions=
 +
|Field=epidemiológia, imunológia, mikroorganizmus
 +
|Localized fields=
 +
|Related terms=
 +
|Synonyms=
 +
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Translations=
 +
|Acceptability=Odporúčaný
 +
|Context=Dezinfekcia sa vykonáva v epidemiologicky odôvodnených prípadoch a ako súčasť technologických postupov pri rôznych výrobách. Pri dezinfekcii treba brať zreteľ na: 1. účinnosť zvoleného postupu a spektrum účinnosti použitého dezinfekčného prípravku; 2. dĺžku expozície (čas potrebný na zabezpečenie dezinfekčnej účinnosti prípravku); 3. dezinfikované prostredie (možnosť ovplyvnenia dezinfekčného procesu org. nečistotami, pH, adsorpciou, inaktiváciou, teplotou); 4. vplyv na dezinfikovaný materiál (najmä s ohľadom na možnosť jeho poškodenia – korozívne pôsobenie, zafarbenie, odfarbenie); 5. spôsob použitia (otrenie, ponorenie, postrek); 6. finančné nároky na vykonanie dezinfekcie.
 +
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|URL=
 +
|Localized URLs=
 +
|Approved=
 +
|Comment=
 
}}
 
}}
 +
[[Category:Epidemiológia a imunológia]]

Verzia zo dňa a času 17:47, 7. august 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: epidemiológia, imunológia, mikroorganizmus
Definícia: súbor opatrení, ktoré majú za cieľ prerušiť cestu šírenia nákazy od zdroja k vnímavému jedincovi
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Dezinfekcia sa vykonáva v epidemiologicky odôvodnených prípadoch a ako súčasť technologických postupov pri rôznych výrobách. Pri dezinfekcii treba brať zreteľ na: 1. účinnosť zvoleného postupu a spektrum účinnosti použitého dezinfekčného prípravku; 2. dĺžku expozície (čas potrebný na zabezpečenie dezinfekčnej účinnosti prípravku); 3. dezinfikované prostredie (možnosť ovplyvnenia dezinfekčného procesu org. nečistotami, pH, adsorpciou, inaktiváciou, teplotou); 4. vplyv na dezinfikovaný materiál (najmä s ohľadom na možnosť jeho poškodenia – korozívne pôsobenie, zafarbenie, odfarbenie); 5. spôsob použitia (otrenie, ponorenie, postrek); 6. finančné nároky na vykonanie dezinfekcie.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.