Termín:aktívna imunizácia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=aktívna imunizácia |Definition=x |Field=x }} Category:Epidemiológia a imunológia“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=aktívna imunizácia | |Name=aktívna imunizácia | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním vakcín |
| − | |Field= | + | |Localized definitions= |
| + | |Field=lekárska veda, imunológia, očkovanie | ||
| + | |Localized fields= | ||
| + | |Related terms=očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia | ||
| + | |Synonyms= | ||
| + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| + | |Translations={{Translation | ||
| + | |Language=la | ||
| + | |Localized form=immunisatio activa | ||
| + | }} | ||
| + | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| + | |Context= Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbu sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu. Ak už nákaza vznikla, aktívna imunizácia sa nedá použiť. | ||
| + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| + | |URL= | ||
| + | |Localized URLs= | ||
| + | |Approved= | ||
| + | |Comment=Do organizmu sa vpravuje antigén a organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:59, 7. august 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, imunológia, očkovanie |
| Definícia: | zvyšovanie obranyschopnosti organizmu vpravovaním vakcín |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Pri aktívnej imunizácii môže ísť: 1. o umelo vyvolané zmiernenie ochorenia vpravením pôvodcov ochorenia schopných rozmnožovať sa, ale znížene virulentných, resp. očkovacej látky s cieľom vyvolať imunitu voči príslušnému ochoreniu; 2. o parenterálne vpravenie baktériového alebo vírusového antigénu, kt. po určitom čase vyvolajú tvorbu protilátok a dlhodobú imunitu voči danej infekcii; 3. o lokálne (orálne, nazálne, kutánne, inhalačné) vpravenie živých choroboplodných zárodkov schopných rozmnožovať sa alebo mikróbiových antigénov s cieľom vyvolať lokálnu imunitu na slizniciach tvorbu sekrečných protilátok a zvýšením aktivity makrofágov; 4. o inj. toxoidov (anatoxínov, inaktivovaných baktériových toxínov) s cieľom vyvolať tvorbu antitoxických protilátok, neutralizovať utvorené toxíny alebo vyvolať imunitu proti príslušnému ochoreniu. Ak už nákaza vznikla, aktívna imunizácia sa nedá použiť. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | očkovanie, vakcinácia, imunizácia, pasívna imunizácia |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: immunisatio activa |
| Poznámka: | Do organizmu sa vpravuje antigén a organizmus si sám tvorí protilátky a výkonné bunky. |
