Termín:vnútorná forma frazémy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava bibliografického záznamu) |
(Úprava URL) |
||
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
|Context=Napriek tomu, že slová, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy, strácajú mnohé z tých vlastností, ktoré mali vo voľnom použití, konkrétna situácia opísaná voľným slovným spojením, ktoré sa stalo genetickým prototypom frazémy, koexistuje vo vedomí používateľov jazyka s abstraktným významom frazémy a vníma sa ako vnútorná forma frazémy, jej obrazný základ. Preto možno predpokladať, že každá zmena v komponentovom zložení frazémy vyvoláva zmenu v jej vnútornej forme, v jej obraznosti, ktorá môže zase vyvolať zmenu v niektorých zložkách významu frazémy a v jej syntaktickej konštrukcii. | |Context=Napriek tomu, že slová, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy, strácajú mnohé z tých vlastností, ktoré mali vo voľnom použití, konkrétna situácia opísaná voľným slovným spojením, ktoré sa stalo genetickým prototypom frazémy, koexistuje vo vedomí používateľov jazyka s abstraktným významom frazémy a vníma sa ako vnútorná forma frazémy, jej obrazný základ. Preto možno predpokladať, že každá zmena v komponentovom zložení frazémy vyvoláva zmenu v jej vnútornej forme, v jej obraznosti, ktorá môže zase vyvolať zmenu v niektorých zložkách významu frazémy a v jej syntaktickej konštrukcii. | ||
|Context source=Jankovičová, M.: Lexikálne varianty ruských frazém a ich slovenské frazeologické ekvivalenty. In: K aktuálnym otázkam frazeológie. Materiály z konferencie Intersemiotický aspekt frazeológie. Nitra: UKF 2001. s. 112-122. | |Context source=Jankovičová, M.: Lexikálne varianty ruských frazém a ich slovenské frazeologické ekvivalenty. In: K aktuálnym otázkam frazeológie. Materiály z konferencie Intersemiotický aspekt frazeológie. Nitra: UKF 2001. s. 112-122. | ||
− | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
Aktuálna revízia z 15:50, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z priamych významov jednotlivých komponentov |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
Kontext: | Napriek tomu, že slová, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy, strácajú mnohé z tých vlastností, ktoré mali vo voľnom použití, konkrétna situácia opísaná voľným slovným spojením, ktoré sa stalo genetickým prototypom frazémy, koexistuje vo vedomí používateľov jazyka s abstraktným významom frazémy a vníma sa ako vnútorná forma frazémy, jej obrazný základ. Preto možno predpokladať, že každá zmena v komponentovom zložení frazémy vyvoláva zmenu v jej vnútornej forme, v jej obraznosti, ktorá môže zase vyvolať zmenu v niektorých zložkách významu frazémy a v jej syntaktickej konštrukcii. |
Zdroj kontextu: | Jankovičová, M.: Lexikálne varianty ruských frazém a ich slovenské frazeologické ekvivalenty. In: K aktuálnym otázkam frazeológie. Materiály z konferencie Intersemiotický aspekt frazeológie. Nitra: UKF 2001. s. 112-122. |
Príbuzné termíny: | obraznosť frazémy, motív vzniku frazémy, pôvodný význam frazémy, motivovaný význam frazémy, dvojrozmernosť frazémy |
Poznámka: | Vnútorná forma motivuje druhotný (frazeologický, celostný) význam frazémy. Môže byť jasná, zreteľná, živá, napr. čierny ako smola; držať jazyk za zubami; mať svoj kus chleba, alebo nejasná, zastretá, zmeravená, napr. predávať petržlen; mať maslo na hlave. |
URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |