Termín:kyselina kremičitá: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 7: | Riadok 7: | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, ''Salia silicica'') sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); | + | |Context=Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, ''Salia silicica'') sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík. |
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 09:34, 2. október 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca mSiO₂nH₂O, napr. kyselina dihydrogénkremičitá (kyselina metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kyselina tetrahydrogénkremičitá (kyselina ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kyselina dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇ |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, Salia silicica) sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum silicicum |
| Príbuzné termíny: | kremík |
