Termín:jód: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=jodum, značka I, halogén, prvok VII. hlavnej podskupiny
 
|Definition=jodum, značka I, halogén, prvok VII. hlavnej podskupiny
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
|Related terms=kyselina jodistá,  kyselina jodná, kyselina jodičná, acidum periodicum, acidum hypoiodosum, acidum iodicum
+
|Related terms=kyselina jodistá,  kyselina jódna, kyselina jodičná, acidum periodicum, acidum hypoiodosum, acidum iodicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný

Verzia zo dňa a času 20:51, 9. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: jodum, značka I, halogén, prvok VII. hlavnej podskupiny
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Voľný jód sa vyskytuje len zriedkavo. Viazaný sa nachádza v jodidoch a jodičnanoch ako sprievodná látka v čílskom liadku, v prírodných a minerálnych vodách a mineráloch. Morské rastliny a živočíchy, ako riasy, chaluhy, huby a koraly hromadia jód z morskej vody vo forme jódovaných bielkovinových zlúč. (ako jódspongín a kyselina jódgorgová).
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny: kyselina jodistá, kyselina jódna, kyselina jodičná, acidum periodicum, acidum hypoiodosum, acidum iodicum