Termín:populárna kultúra: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Pojem populárna kultúra (tiež popkultúra) transparentne poukazuje na fakt, že určujúcou vlastnosťou tejto úrovne kultúry je fenomén popularity, obľúbenosti. A. Plencner charakterizuje popkultúru ako potešenie pre každého, reflektujúce každodennosť a ovplyvňujúce život človeka. Takáto kultúra potvrdzuje dominantné názory, rodové a rasové stereotypy. Známe sú typológie takejto kultúry, ktorá sa v princípe delí na kultúru produkovanú a distribuovanú masovými médiami a na kultúru „obyčajných ľudí“, prípadne „kultúru každodennosti“. Kritici prvého typu popkultúry poukazujú na jej nízku kvalitu, na jej komercionalizáciu, konformnosť, nepôvodnosť, opakovateľnosť (v lingvistike používame v tejto súvislosti termín interdiskurzivita, teda hybridizácia, miešanie znakov diskurzov). Prirodzená autentická kultúra „mainstreamovej“ (širokej) populácie, prípadne aj „substreamovej“ (menšinovej populácie príslušníkov špecifických – občas marginálnych – subkultúr) je preto posledné polstoročie dominantným predmetom skúmaní kulturológov (Barthes a iní), ale tiež psychoanalytikov (napríklad Lacan), semiotikov (Eco) a iných bádateľov. Dôraz sa teda preorientúva z interpretácií artefaktov [[kultúrny priemysel|kultúrneho priemyslu]] na štúdium (autentických, najmä interaktívnych) živých dialogických textov, ich významov, ale aj na aktérov v subkultúrach a na ich správanie. | + | |Context=Pojem populárna kultúra (tiež popkultúra) transparentne poukazuje na fakt, že určujúcou vlastnosťou tejto úrovne kultúry je fenomén popularity, obľúbenosti. A. Plencner charakterizuje popkultúru ako potešenie pre každého, reflektujúce každodennosť a ovplyvňujúce život človeka. Takáto kultúra potvrdzuje dominantné názory, rodové a rasové stereotypy. Známe sú typológie takejto kultúry, ktorá sa v princípe delí na kultúru produkovanú a distribuovanú masovými médiami a na kultúru „obyčajných ľudí“, prípadne „kultúru každodennosti“. Kritici prvého typu popkultúry poukazujú na jej nízku kvalitu, na jej komercionalizáciu, konformnosť, nepôvodnosť, opakovateľnosť (v lingvistike používame v tejto súvislosti termín interdiskurzivita, teda hybridizácia, miešanie znakov diskurzov). Prirodzená autentická kultúra „mainstreamovej“ (širokej) populácie, prípadne aj „substreamovej“ (menšinovej populácie príslušníkov špecifických – občas marginálnych – subkultúr) je preto posledné polstoročie dominantným predmetom skúmaní kulturológov (Barthes a iní), ale tiež psychoanalytikov (napríklad Lacan), semiotikov (Eco) a iných bádateľov. Dôraz sa teda preorientúva z interpretácií artefaktov [[Term:kultúrny priemysel|kultúrneho priemyslu]] na štúdium (autentických, najmä interaktívnych) živých dialogických textov, ich významov, ale aj na aktérov v subkultúrach a na ich správanie. |
|Context source=Studia Academica Slovaca 40. Prednášky XLVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Pekarovičová, M. Vojtech, E. Španová. Bratislava: Univerzita Komenského 2011. | |Context source=Studia Academica Slovaca 40. Prednášky XLVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Pekarovičová, M. Vojtech, E. Španová. Bratislava: Univerzita Komenského 2011. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Masmediálna komunikácia]] | [[Category:Masmediálna komunikácia]] | ||
Aktuálna revízia z 13:58, 22. máj 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | kultúra |
| Definícia: | dynamická oblasť kultúry, ktorá predstavuje súbor foriem potešenia, významov a praktík, ktoré sprostredkujú účastníkovi pocit príslušnosti k istej skupine vyčlenenej oproti dominantnej kultúre |
| Zdroj: | kol. autorov: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda. 2006. |
| Kontext: | Pojem populárna kultúra (tiež popkultúra) transparentne poukazuje na fakt, že určujúcou vlastnosťou tejto úrovne kultúry je fenomén popularity, obľúbenosti. A. Plencner charakterizuje popkultúru ako potešenie pre každého, reflektujúce každodennosť a ovplyvňujúce život človeka. Takáto kultúra potvrdzuje dominantné názory, rodové a rasové stereotypy. Známe sú typológie takejto kultúry, ktorá sa v princípe delí na kultúru produkovanú a distribuovanú masovými médiami a na kultúru „obyčajných ľudí“, prípadne „kultúru každodennosti“. Kritici prvého typu popkultúry poukazujú na jej nízku kvalitu, na jej komercionalizáciu, konformnosť, nepôvodnosť, opakovateľnosť (v lingvistike používame v tejto súvislosti termín interdiskurzivita, teda hybridizácia, miešanie znakov diskurzov). Prirodzená autentická kultúra „mainstreamovej“ (širokej) populácie, prípadne aj „substreamovej“ (menšinovej populácie príslušníkov špecifických – občas marginálnych – subkultúr) je preto posledné polstoročie dominantným predmetom skúmaní kulturológov (Barthes a iní), ale tiež psychoanalytikov (napríklad Lacan), semiotikov (Eco) a iných bádateľov. Dôraz sa teda preorientúva z interpretácií artefaktov kultúrneho priemyslu na štúdium (autentických, najmä interaktívnych) živých dialogických textov, ich významov, ale aj na aktérov v subkultúrach a na ich správanie. |
| Zdroj kontextu: | Studia Academica Slovaca 40. Prednášky XLVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Pekarovičová, M. Vojtech, E. Španová. Bratislava: Univerzita Komenského 2011. |
| Synonymum: | popkultúra |
| Príbuzné termíny: | masová kultúra, Birminghamská škola, kultúrny priemysel, publikum, ideológia |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: popular culture, de: populäre Kultur (die), fr: culture populaire (la) |
