Termín:kyselina močová: Rozdiel medzi revíziami

V plazme je k. m. sčasti voľná, sčasti viazaná na albumín a globulín viažuci urát. K. m. je v telových tekutinách rozp. do hodnôt 420 – 450  mol/l. Voľná k. m., neviazaná na bielkoviny, sa v glomeruloch filtruje, v proximálnom tubule zväčša reabsorbuje, v distálnom tubule sa znova secernuje a v jeho ďalšom úseku reabsorbuje. Tak sa z organizmu vylúči močom asi 2/3 k. m., zvyšok stolicou.

Indikáciou na vyšetrenie k. m. v sére: 1. artritída, vrátane dny (aj v anamnéze); 2. urolitiáza; 3. poruchy obličkových funkcií; 4. obezita; 5. poruchy metabolizmu lipidov; 6. poruchy tolerancie glukózy; 7. hemoblastózy, myeloproliferatívne a i. malígne choroby liečené chemoterapiou a rádioterapiou; 8. anémie; 9. th. niekt. liekmi (diuretiká, tuberkulostatiká, teofylínové prípravky a i.).

K. m. v sére a i. telových tekutinách sa stanovuje: 1. redukciou kys. fosfovolfrámovej v alkalickom prostredí a fotometrickým meraním intenzity vzniknutého modrého zafarbenia (metóda je nešpecifická); 2. urikázovou metódou pomocou farebného al. UV-testu spektrometricky (metóda je špecifická). K. m. dáva murexidovú reakciu.

Koncentrácia k. m. v rannej vzorke moču (fKMU) sa vyšetruje u pacientov s urolitázou, u kt. sa odporúča zvýšiť prívod tekutín, aby sa dosiahla zníţená koncentrácia k. m. počas noci.

Denná exkrécia kys. močovej (dKMU) závisí od príjmu potravy, hodnoverné výsledky sa získajú len meraním 2 – 3 d, počas kt. sa podáva konštantná diéta. Nemajú sa podávať lieky ovplyvňujúce exkréciu k. m. a požívať alkohol.

Klírens k. m. (CKM) sa vyšetruje nalačno po vodnej záťaži 1 l vody 1 h pred testom. Moč sa zbiera 2 al. 24 h. Žilová krv sa odoberá v strede zberného obdobia.

Frakčná exkrécia k. m. (FEKM) – udáva vzťah medzi exkréciou k. m. a jej filtračnou náložou. Informuje o súčte transportných procesov v nefrónoch. Vypočíta sa z klírensu k. m. a klírensu kreatinínu z parametrov získaných zo vzorky žilovej krvi a moču.

Stavy s hyperurikémiou a hypourikozúriou: porucha reabsorpcie k. m. v proximálnom tubule, jej sekrécie v distálnom tubule, pokles glomerulárnej filtrácie a zníženie prietoku krvi obličkami. Hyperurikozúria sa vyskytuje asi v 25 % pacientov s dnou, u zvyšku pacientov je exkrécia k. m. normálna al. znížená. Odporúča sa vyšetrovať k. m. v sére a v moči. Pokles frakčnej exkrécie k. m. sa vyskytuje pri intoxikácii olovom, pri laktátovej acidóze (konzumácia alkoholu, neskorá gestóza, chron. otrava berýliom), pri ketoacidóze (hladovanie, dekompenzovaný diabetes mellitus), pri stavoch s hypovolémiou (dehydratácia, znížený prívod soli, diabetes insipidus, th. diuretikami), po niekt. liekoch (nízke dávky kys. acetylsalicylovej, pyrazínamid, diuretiká, etánbutol), pri deficite glukóza-6-fosfatázy. Redukcia obličkového parenchýmu so zníženou glomerulovou filtráciou < 0,42 ml/s sa spája s poklesom exkrécie k. m. močom, pričom stúpa FEKM , kt. koreluje so zvýšením FENₐ. Rýchly pokles glomerulovej filtrácie zapríčiňuje vzostup FEKM. Pri th. alopurinolom pri chron. renálnej insuficiencii treba sledovať urikémiu a urikozúriu.

tavy s hyperurikémiou a hyperurikozúriou: zvýšená ponuka k. m. pre glomerulárnu filtráciu a kompenzačné zvýšenie tubulárnej sekrécie. Môže ísť o nadprodukciu k. m. pri dne so zníženou aktivitou HGPRT, zvýšenou aktivitou PRPP-S al. o zvýšený metabolizmus purínov (napr. myelodysplastické a i. neoplastické procesy, niekt. anémie). Pacientov ohrozuje urolitiáza a dnavá nefropatia, preto treba sledovať koncentráciu k. m. v moči a pH moču.

Stavy s hypourikémiou a hypourikozúriou: poruchy syntézy k. m. následkom zníženej aktivity xantínoxidázy, napr. pri xantinúrii a ťažkých hepatopatiách.

Stavy s hypo- al. normourikémiou s hyperurikozúriou: izolovaná porucha tubulárneho transportu. Zvýšená býva FEKM a dKMU. Vyskytuje sa ako idiopatická (urátová al. Ca-oxalátová litiáza).