Termín:kyselina jantárová: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina jantárová |Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂C…“) |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kyselina jantárová | |Name=kyselina jantárová | ||
| − | |Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru. Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kys. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových | + | |Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru. Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kys. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútormolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou [[Krebsov cyklus|Krebsovho cyklu]]. Vzniká tu dekarboxyláciou kys. 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kys. fumarovú. Kys. janaárová vzniká aj pri rozkladenj destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i. |
| − | tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútormolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou [[Krebsov cyklus|Krebsovho cyklu]]. Vzniká tu dekarboxyláciou kys. 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kys. fumarovú. Kys. janaárová vzniká aj pri rozkladenj destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i. | ||
|Localized definitions= | |Localized definitions= | ||
|Field=chémia | |Field=chémia | ||
Verzia zo dňa a času 16:44, 12. júl 2018
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru. Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kys. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútormolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou Krebsovho cyklu. Vzniká tu dekarboxyláciou kys. 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kys. fumarovú. Kys. janaárová vzniká aj pri rozkladenj destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Synonymum: | acidum succinicum |
