Termín:kyanovodík: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyanovodík |Definition=HCN, kys. kyanovodíková, ac. hydrocyanicum, ''M''ᵣ  65,11, t. t. 0,697 g.cm⁻³, bezfarebná, ľahko prchavá, veľmi jedova…“)
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyanovodík
 
|Name=kyanovodík
−
|Definition=HCN, kys. kyanovodíková, ac. hydrocyanicum, ''M''ᵣ  65,11, t. t. 0,697 g.cm⁻³, bezfarebná, ľahko prchavá, veľmi jedovatá kvapalná látka, slabého zápachu po horkých mandliach. K. je zložený z jednoduchých molekúl HCN, v kt. sa atóm vodíka viaže na atóm uhlíka H–CÜN. Pri izbovej teplote sa rýchlo vyparuje. Na vzduchu sa účinkom CO₂ al. vlhkosti postupne rozkladá. Vodný rozt. je silne zásaditý (pH 0,1 N vodného rozt. je 11). K. je veľmi slabá jednosýtna kys. Jej soli sú [[kyanid|kyanidy]] MᴵCN. Vyskytuje sa viazaný v heteroglykozide z horkých madlí, v jadrách rôznych plodov (čerešní, slivák, marhúľ) a i. častí rastlín [[amydalín|amygdalíne]]. Je to bezfarebná kvapalina, t. v. 26,5 °C, má osobitný zápach, kt. pripomína horké mandle. Je vysoko toxický, blokuje funkcie dýchacích enzýmov obsahujúcich železo. Používa sa pri org. syntézach, najmä na výrobu kyanidov, nylonových a orlonových vláken a na radikálnu dezinfekciu a dezinsekciu.
+
|Definition=kyselina kyanovodíková, t. t. 0,697 g.cm⁻³, bezfarebná, ľahko prchavá, veľmi jedovatá kvapalná látka, slabého zápachu po horkých mandliach
−
 
 
−
Soli HCH, kyanidy (''Salia cyanata''), sú takisto prudkými jedmi. Z org. kyanidov sú izokyanidy toxickejšie ako nitrily.
 
−
 
 
−
'''''Otrava HCN''''' – HCN je prudký dusivý jed, kt. vyvoláva poruchu bunkového dýchania blokádou systému cytochrómov. V prírode, najmä v jadrách kôstkového ovocia (mandle, marhule, broskyne, slivky) sa vyskytuje amygdalín, kt. pri natrávení uvoľňuje kyanid. Rovnako sa správajú kyanidy, napr. kyanid draselný, kt. je jedovatejší ako kyanid sodný NaCN (LD₅₀ pri potkanoch je 1 mg/kg). Perorálna letálna dávka u ľudí je ~ 50 mg. Účinok KCN je pozvoľnejší, pretože uvoľňovanie HCN v žalúdku závisí od množstva HCl v žalúdku; pri achlórhydrii príznaky otravy nemusia ani vzniknúť. Otrava môže vzniknúť požitím, resorpciou aj neporušenou kožou al. inhaláciou HCN, uvoľneného účinkom CO₂ al. kys. Konc. rozt. pôsobia na kožu leptavo.
 
−
 
 
−
Príznaky otravy sa dostavujú už pri inhalácii vzduchu s konc. 10⁻⁴ obj. %. Organizmus vie rozložiť pomerne veľké množstvo HCN, napr. ferokyanid draselný KCN sa rozkladá v žalúdku tak pomaly, že nepôsobí toxicky. Naproti tomu z KCN sa v žalúdku uvoľňuje toľko KCN, že exitus nastáva tak rýchlo, ako po samom HCN. Letálna dávka je 0,06 – 0,1 g, KCN – 0,15 g, technického KCN 0,25 g. Antidotom
 
−
HCN je tiosíran sodný Na₂S₂O₃, kt. sa HCN prevádza na menej jedovatý rodanovodík. Iným antidotom je dusitan sodný NaNO₂, kt. po i. v. podaní mení hemoglobín na [[methemoglobín]]; kyanidový ión sa s ním ľahko zlučuje, a tak sa inaktivuje.
 
−
 
 
−
Klin. obraz – po inhalácii > 0,3 mg/l al. požití > 50 mg nastáva okamžite bezvedomie s tachykardiou, arytmiou, max. mydriázou, kŕčmi, príp. exitus. Pri menších dávkach sa dostavujú najprv príznaky podráţdenia slizníc (slzenie, svetloplachosť, slinenie, škriabanie v hrdle a dráždivý kašeľ), čoskoro sa začínajú bolesti hlavy, hučanie v ušiach, závraty, dyspnoe, bezvedomie až exitus. Typické je ružové sfarbenie kože a vôňa horkých mandlí z dychu al. vývratkov. Ako horké mandle páchne aj nitrobenzén, ale po jeho požití je typický intenzívna modrastá cyanóza.
 
−
 
 
−
Th. – spočíva v rýchlom podaní nitritov (účinná je aplikácia pred poklesom saturácie hemoglobínu kyslíkom a vznikom cyanózy), kt. má za následok tvorbu methemoglobínu. Trojmocné železo methemoglobínu súťaží s cytochrómoxidázou o kyanidový ión. Komplex kyanid a cytochrómoxidázy disociuje, čím sa obnoví enzýmová aktivita a bunkové dýchanie. Ďalšiu detoxikáciu možno dosiahnuiť podaním tiosulfátu. Enzým rodanáza katalyzuje reakciu s kyanidom, kt. sa uvoľnil disociáciou kyánmethemoglobínu. Vzniknutý netoxický tiokcyanát sa vylúči močom.
 
−
 
 
−
Pri perorálnej otrave treba ihneď urobiť výplak žalúdka rozt. manganistanu draselného al. peroxidu vodíka. Ak je pacient ešte pri vedomí, podáva sa inhalačne amylnitrit až do vzniku miernej cyanózy. Súčasne sa podá dusitan sodný (Natrium nitrosum) 10 ml pomaly i. v.; o 1 h možno podať druhú dávku. Súčasne sa podáva tiosulfát sodný (Devenan®) 10 – 12 g. Pri methemoglobinémii > 40 % sa odporúča výmenná transfúzia krvi so súčasnou inhaláciou kyslíka. Počas th. nitritmi a tiosulfátom treba kontrolovať TK a upraviť ho príp. podaním noradrenalínu. Ak pacient prežije 4 h, má nádej na
 
−
prežitie. Pretrvávajú obyčajne bolesti hlavy, závraty, ataxia a i. neurol. príznaky.
 
−
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
−
|Localized fields=
 
−
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum hydrocyanicum
 
|Synonyms=acidum hydrocyanicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
−
|Context=
+
|Context=Kyanovodík je zložený z jednoduchých molekúl HCN, v kt. sa atóm vodíka viaže na atóm uhlíka H–CÜN. Pri izbovej teplote sa rýchlo vyparuje. Na vzduchu sa účinkom CO₂ al. vlhkosti postupne rozkladá. Vodný rozt. je silne zásaditý (pH 0,1 N vodného rozt. je 11). K. je veľmi slabá jednosýtna kys. Jej soli sú kyanidy MᴵCN. Vyskytuje sa viazaný v heteroglykozide z horkých madlí, v jadrách rôznych plodov (čerešní, slivák, marhúľ) a i. častí rastlín amygdalíne. Je to bezfarebná kvapalina, t. v. 26,5 °C, má osobitný zápach, kt. pripomína horké mandle. Je vysoko toxický, blokuje funkcie dýchacích enzýmov obsahujúcich železo. Používa sa pri org. syntézach, najmä na výrobu kyanidov, nylonových a orlonových vláken a na radikálnu dezinfekciu a dezinsekciu.
−
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|URL=
+
|Comment=''M''ᵣ  65,11
−
|Localized URLs=
 
−
|Approved=
 
−
|Comment=
 
 
}}
 
}}
−
 
−
 
−
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 12:20, 1. október 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: kyselina kyanovodíková, t. t. 0,697 g.cm⁻³, bezfarebná, ľahko prchavá, veľmi jedovatá kvapalná látka, slabého zápachu po horkých mandliach
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Kontext: Kyanovodík je zložený z jednoduchých molekúl HCN, v kt. sa atóm vodíka viaže na atóm uhlíka H–CÜN. Pri izbovej teplote sa rýchlo vyparuje. Na vzduchu sa účinkom CO₂ al. vlhkosti postupne rozkladá. Vodný rozt. je silne zásaditý (pH 0,1 N vodného rozt. je 11). K. je veľmi slabá jednosýtna kys. Jej soli sú kyanidy MᴵCN. Vyskytuje sa viazaný v heteroglykozide z horkých madlí, v jadrách rôznych plodov (čerešní, slivák, marhúľ) a i. častí rastlín amygdalíne. Je to bezfarebná kvapalina, t. v. 26,5 °C, má osobitný zápach, kt. pripomína horké mandle. Je vysoko toxický, blokuje funkcie dýchacích enzýmov obsahujúcich železo. Používa sa pri org. syntézach, najmä na výrobu kyanidov, nylonových a orlonových vláken a na radikálnu dezinfekciu a dezinsekciu.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: acidum hydrocyanicum
Poznámka: Mᵣ  65,11
Zdroj: „http://terminologickyportal.sk/index.php?title=Termín:kyanovodík&oldid=376760“