Termín:kyselina octová: Rozdiel medzi revíziami
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina octová |Definition=ac. aceticum, ČSL4, kys. octová, kys. etánová, CH₃COOH, C₂H₄O₂, ''M''ᵣ 60,05, ρ = 1,050 – 1,055 g/cm³. ''…“) |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=kyselina octová | |Name=kyselina octová | ||
− | |Definition=ac. aceticum, ČSL4, kys. octová, kys. etánová, CH₃COOH, C₂H₄O₂, ''M''ᵣ 60,05, ρ = 1,050 – 1,055 g/cm³ | + | |Definition=ac. aceticum, ČSL4, kys. octová, kys. etánová, CH₃COOH, C₂H₄O₂, ''M''ᵣ 60,05, ρ = 1,050 – 1,055 g/cm³ |
''Dôkaz'' | ''Dôkaz'' |
Verzia zo dňa a času 12:18, 4. máj 2018
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | chémia |
Definícia: | ac. aceticum, ČSL4, kys. octová, kys. etánová, CH₃COOH, C₂H₄O₂, Mᵣ 60,05, ρ = 1,050 – 1,055 g/cm³
Dôkaz a) 10 kv. vzorky sa zriedi 2,0 ml vody, pridá sa 1 kv. rozt. fenolftaleínu a zriedený rozt. hydroxidu sodného, až sa tekutina sfarbí červeno. Potom sa rozt. 1 kvapkou stanovovanej tekutiny odfarbí a pridá sa niekoľko kv. rozt. chloridu železitého; rozt. sa sfarbí do červenohneda (CH₃COO⁻). b) 1,0 ml vzorky sa zmieša s 2,0 ml 95 % liehu a 2,0 ml konc. kys. sírovej; je cítiť zápach etylesteru kys. octovej. Stanovenie obsahu Asi 1,000 g vzorky sa zriedi 50 ml vody, pridá sa niekoľko kv. rozt. fenolftaleínu a titruje sa odmerným rozt. hydroxidu sodného 1 mol/l do červeného sfarbenia. 1 ml odmerného rozt. hydroxidu sodného zodpovedá 0,06005 g C₂H₄O₂. A. a. concentratum (ČSL 4) 98 %, číra, bezfarebná tekutina, pichľavého kyslého zápachu, silne hygroskopická, jej pary sú horľavé. Je v každom pomere miesiteľná s vodou, 95 % liehom a chloroformom. Je to žieravina a horľavina II. nebezpečnostnej triedy; má sa uchovávať vo fľašiach so zabrúsenou zátkou (na jej skladovanie a manipuláciu platia predpisy ČSN 65 0201). Prípravok a. a. dilutum zriedená kys. octová, 5,8 – 6,0 %, sa pripravuje zmiešaním 6,0 g a. a. conc. a 94,0 g vody. Pomocná látka. A. a. glaciale ľadová kys. octová, C₂H₄O₂, CH₃COOH, Mᵣ 60,05; bezvodá je bezfarebná tekutina, ostrého zápachu, leptavá, kt. ochladením na teplotu + 16,6 °C tuhne na kryštalickú látku, podobnú ľadu. Je výborným rozpúšťadlom org. látok, rozpúšťa fosfor, síru a halogénové kys. Mieša sa s alkoholom, glycerolom, terom, tetrachlórmetánom. Získava sa rozkladnou destiláciou drev, príp. z acetylénu a vody a oxidáciou cestou acetaldehydu. Vyvoláva poleptania kože, je horľavá. Po požití vyvoláva poleptania úst a GIT s vracaním, hematemézou, hnačkou, šokom, urémiou a exitom. Chron. expozícia môže vyvolať erózie zubnej skloviny, bronchitídu, podráždenie očí; pľuzgierotvorná látka. Používa sa ako kaustikum napr. na odstraňovanie bradavíc (Acijel®). |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Synonymum: | acidum aceticum |