Termín:Academia Istropolitana: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=Academia Istropolitana
 
|Name=Academia Istropolitana
|Definition=bratislavská humanistická katolícka univerzita
+
|Definition=prvá univerzita na území dnešného Slovenska, existovala v rokoch 1465, resp. 1467 – 1490 v Bratislave, v meste na Dunaji, ako to vyjadruje jej grécky názov
 
|Field=história
 
|Field=história
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
+
|Bibliography=Historický časopis. Bratislava: Historický ústav SAV, 2009, roč. 57, č. 01.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Comment=Bola prvá univerzita na území Slovenska, založená Matyášom Korvínom 19. 5. 1465, otvorená roku 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, ktorý sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pravdepodobné, že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. Roku 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niektorí profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. roku 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v ktorej sa nachádzala Academia Istropolitana, je národnou kultúrnou pamiatkou.
+
|Comment=Bola prvou univerzitou na území Slovenska, ktorú založil Matej Korvín 19. 5. 1465 a ktorá bola otvorená roku 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, ktorý sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pravdepodobné, že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. Roku 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niektorí profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. roku 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v ktorej sa nachádzala Academia Istropolitana, je národnou kultúrnou pamiatkou.
 
}}
 
}}
 
[[Category:História]]
 
[[Category:História]]

Aktuálna revízia z 10:04, 20. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: história
Definícia: prvá univerzita na území dnešného Slovenska, existovala v rokoch 1465, resp. 1467 – 1490 v Bratislave, v meste na Dunaji, ako to vyjadruje jej grécky názov
Zdroj: Historický časopis. Bratislava: Historický ústav SAV, 2009, roč. 57, č. 01.

Poznámka: Bola prvou univerzitou na území Slovenska, ktorú založil Matej Korvín 19. 5. 1465 a ktorá bola otvorená roku 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, ktorý sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pravdepodobné, že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. Roku 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niektorí profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. roku 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v ktorej sa nachádzala Academia Istropolitana, je národnou kultúrnou pamiatkou.