Termín:uhlík: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment=Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa | + | |Comment=Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov. |
| − | vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov. | ||
V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel. | V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:30, 12. január 2018
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia, chemický prvok |
| Definícia: | chemický prvok IV. skupiny periodickej sústavy, značka C, Ar 12,011, Z = 6, elektrónovej konfigurácie atómu [He] (2s)2 (2p)2 |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: uhlík, la: carboneum |
| Poznámka: | Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov.
V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel. |
