Termín:chlór: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=chlór
 
|Name=chlór
|Definition=halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy A r 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s) (3p) , valencia 1
+
|Definition=halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy ''A''ᵣ 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p), valencia 1
 
|Field=chémia, chemický prvok
 
|Field=chémia, chemický prvok
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Riadok 9: Riadok 9:
 
}}
 
}}
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Comment=Cl objavil C.
+
|Comment=Chlór objavil C. W. Scheele r. 1774. Pôvodne ho pokladali za deflogistovanú kyselinu soľnú. Ako prvok ho opísal r. 1810 Davy. Voľný Chlór sa v prírode nevyskytuje. V rastlinnej a živočíšnej ríši je chlór a jeho zlúčeniny veľmi rozšírený. Ako chlorovodík sa nachádza v žalúdkovej šťave a vo forme chloridov vo všetkých telových tekutinách. Vo forme chloridov (sodný, draselný a horečnatý) sa nachádza v morskej vode a soľných ložiskách. Tvorí 0,031 hm. % zemskej kôry, 1,9 hm. % morskej vody (najmä vo forme NaCl), v soľankách je ho 15 %. Prírodný chlór je zmesou 2 izotopov ³⁵Cl (75,4 %) a ³⁷Cl (24,6 %).
W. Scheele r. 1774. Pôvodne ho pokladali za deflogistovanú kys. soľnú. Ako prvok ho opísal r. 1810
+
Známych je 7 rádioaktívnych izotopov a 2 izoméry; rádioaktívne stopové prvky: ³⁶Cl (t₀₅ 3,08.10 r.,
Davy. Voľný Cl sa v prírode nevyskytuje. V rastlinnej a ţivočíšnej ríši je Cl a jeho zlúč. veľmi
+
–β) a 38Cl (t 0,5 37,29 min, β) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi.
rozšírený. Ako →chlorovodík sa nachádza v ţalúdkovej šťave a vo forme →chloridov vo všetkých
+
Elementárny chlór je žltozelený plyn. Je ťažší ako vzduch. Za normálnych podmienok je jeho molekula Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky.
telových tekutinách. Vo forme chloridov (sodný, draselný a horečnatý) sa nachádza v morskej vode
 
a soľných loţiskách. Tvorí 0,031 hm. % zemskej kôry, 1,9 hm. % morskej vody (najmä vo forme
 
35
 
37
 
NaCl), v soľankách je ho 15 %. Prírodný Cl je zmesou 2 izotopov Cl (75,4 %) a Cl (24,6 %).
 
36
 
5
 
Známych je 7 rádioaktívnych izotopov a 2 izoméry; rádioaktívne stopové prvky: Cl (t 0,5 3,08.10 r.,
 
 
 
) a 38Cl (t 0,5 37,29 min, ) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi.
 
Elementárny Cl je ţltozelený plyn. Je ťaţší ako vzduch. Za normálnych podmienok je jeho molekula Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky.
 
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 10:04, 19. marec 2018

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia, chemický prvok
Definícia: halogén, prvok VII. hlavnej skupiny periodickej sústavy Aᵣ 35,453, Z = 17, elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p)⁵, valencia 1
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Cudzojazyčný ekvivalent: la: chlorum
Poznámka: Chlór objavil C. W. Scheele r. 1774. Pôvodne ho pokladali za deflogistovanú kyselinu soľnú. Ako prvok ho opísal r. 1810 Davy. Voľný Chlór sa v prírode nevyskytuje. V rastlinnej a živočíšnej ríši je chlór a jeho zlúčeniny veľmi rozšírený. Ako chlorovodík sa nachádza v žalúdkovej šťave a vo forme chloridov vo všetkých telových tekutinách. Vo forme chloridov (sodný, draselný a horečnatý) sa nachádza v morskej vode a soľných ložiskách. Tvorí 0,031 hm. % zemskej kôry, 1,9 hm. % morskej vody (najmä vo forme NaCl), v soľankách je ho až 15 %. Prírodný chlór je zmesou 2 izotopov ³⁵Cl (75,4 %) a ³⁷Cl (24,6 %).

Známych je 7 rádioaktívnych izotopov a 2 izoméry; rádioaktívne stopové prvky: ³⁶Cl (t₀₅ 3,08.10 r., –β) a 38Cl (t 0,5 37,29 min, β) vznikajú v atmosfére bombardovaním kozmickými lúčmi. Elementárny chlór je žltozelený plyn. Je ťažší ako vzduch. Za normálnych podmienok je jeho molekula Je to toxický veľmi reaktívny plyn, druhej triedy halogénov, ktorý sa ochotne zlučuje s väčšinou prvkov periodickej tabuľky.