Termín:Academia Istropolitana: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
− | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=Academia Istropolitana | |Name=Academia Istropolitana | ||
|Definition=[Istropolis Bratislava] bratislavská humanistická katolícka univerzita. Bola prvá univezita na území Slovenska, založená Matyášom Korvínom 19. 5. 1465, otvorená r. 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, kt. sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pp. že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. R. 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niekt. profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. r. 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v kt. sa nachádzala A. I., je národnou kultúrnou pamiatkou. | |Definition=[Istropolis Bratislava] bratislavská humanistická katolícka univerzita. Bola prvá univezita na území Slovenska, založená Matyášom Korvínom 19. 5. 1465, otvorená r. 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, kt. sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pp. že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. R. 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niekt. profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. r. 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v kt. sa nachádzala A. I., je národnou kultúrnou pamiatkou. | ||
− | + | |Field=história | |
− | |Field= | ||
− | |||
− | |||
− | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
− | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
}} | }} | ||
− | + | [[Category:Medicína - pôvodné termíny]] | |
− | [[Category:Medicína]] |
Verzia zo dňa a času 09:20, 28. marec 2018
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | história |
Definícia: | [Istropolis Bratislava] bratislavská humanistická katolícka univerzita. Bola prvá univezita na území Slovenska, založená Matyášom Korvínom 19. 5. 1465, otvorená r. 1467. Jej organizáciou podľa vzoru univerzity v Bologni bol poverený ostrihomský arcibiskup J. Vitéz, kt. sa stal jej kancelárom; vicekancelárom bol J. Schomberg. Štatút univerzity sa nezachoval, ale je pp. že mala artistickú a teologickú fakultu. K jej popredným profesorom patril magister Angelus A. Brandolini, hvezdár a matematik M. Bylicza z Olkuszu, právo prednášal J. Gattus z Talianska, ďalej tu pôsobil magister M. Gruber, matematik Vavrinec Koch z Krompach, hvezdár Joannes Müller Regiomontanus z Královca, pedagóg J. Pisc a M. Schrieker de Hüttendorf. R. 1471 vznikli rozpory medzi kancelárom univerzity a kráľom, v dôsledku čoho niekt. profesori opustili univerzitu. Správy o jej zániku sa nezachovali, ale v darovacej listine Vladislava II. r. 1492 sa uvádza, že už dávnejšie zanikla. Budova, v kt. sa nachádzala A. I., je národnou kultúrnou pamiatkou. |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |