Termín:absces²: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Related terms= | |Related terms= | ||
|Synonyms= | |Synonyms= | ||
| − | |Bibliography= | + | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
|Translations= | |Translations= | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
Verzia zo dňa a času 09:53, 23. december 2017
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | |
| Definícia: | [abscessus] hľuza, dutina v orgáne al. tkanive vyplnená hnisom, kt. vzniká hnisavou kolikváciou (nekrózou a enzýmovým rozpustením) tkaniva. Od okolia ho ohraničujú fibrínové vlákna v interstíciu. Nahromadenie hnisu v interstíciu môže vzniknúť v priebehu chron. intersticiálneho hnisania skvapalnením (kolikváciou) tkaniva. Hnis, produkt hnisavého zápalu, pozostáva z exsudátu, krvného séra, polymorfonukleárnych leukocytov, rozdrveného nekrotického tkaniva a mikroorganizmov. Vlastnosti (vzhľad a farba) hnisu závisia od pôvodcu infekcie: stafylokokový hnis je hustý, smotanový, žltý al. belavý (pus bonum et laudabile starých autorov), streptokokový hnis je riedky, ľahko nažltlý, pneumokokový hnis je pomerne hustý, s fibrínovými vločkami, žltozelený, gonokokový hnis je zelený a väzký, pyocyanínový je zelenavomodrý a páchne po knihárskom lepe, kokobacilový je hnedavý a odporne páchne, tuberkulózny hnis je riedky s drobnými vločkami a tkanivovou drvinou, najmä kostný, týfusový hnis je hnedý, riedky s nekrotickými tkanovovými časticami. Hojenie a. sa líši v závislosti od jeho anat. skladby a lokalizácie. Ak a. prejde do chron. štádia, vzniká na jeho hranici so zdravým tkanivom aj niekoľko mm hrubá vrstva nešpecifického granulačného tkaniva, kt. sa správa semipermeabilne (pyogénna membrána). Vnútri a. sa udržuje exsudácia leukocytov a následkom rozpadu makromolekulových elementov sa zvyšuje osmolalita, čo vyvoláva nasávanie tekutiny z okolia osmoticky účinnými nízkomolekulovými časticami vznikajúcimi pri rozpade súčastí exsudátu. Tým sa a. zväčšuje aj bez ďalšej exsudácie a môže vyvolať tlakom na okolité tkanivo jeho nekrózu. Akút. a. obyčajne nemá pyogénnu membránu. Ak je infekčný činiteľ virulentný, a. pretrváva a dokonca sa pomaly aj bez ďalšej exsudácie zväčšuje. Po chir. al. spontánnom vyprázdnení nastáva kolaps abscesovej dutiny a jej vyplnenie nešpecifickým granulačným tkanivom, kt. sa mení na jazvu. Ak sa a. nachádza bližšie k povrchu, môže nekróza okolitého tkaniva umožniť jeho prevalenie navonok (hnisavá fistula). Ak je a. blízko preformovanej telovej dutiny, môže sa do nej prevaliť a vzniká hnisavý zápal dutiny. Po určitom čase však zápal sa obyčajne spontánne al. vplyvom th. vyhasína, leukocyty sa autolyticky rozpadajú a zvyšky hnisu sa resorbujú. Jazvovatením pyogénnej membrány sa dutina a. zmenšuje a po jej zániku môže ostať v tkanive pozápalový pseudoxantóm. Abscesy môžu byť prim. (v mieste invázie infekcie) al. sek. K sek. a. patrí a. embolický a metastatický, príp. "blúdivý" (Termín:a. frigidus). Klin. sa a. prejavuje intermitentnou al. remitujúcou horúčkou a i. výraznými príznakmi zápalu, leukocytózou, hyperkoagulabilitou; miestne sa zisťuje fluktuázia. O skutočnosti a. najlepšie rozhodne punkcia a vyšetrenie získaného hnisu, najmä zistenie pôvodcu a jeho citlivosti na antibiotiká. |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
