Termín:frazeologický zrast: Rozdiel medzi revíziami

|Name=frazeologický zrast

|Name=frazeologický zrast

|Definition=v rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bázou tejto frazémy

|Definition=v rámci sémantickej klasifikácie V. V. Vinogradova taký typ frazém, pri ktorom význam frazémy nijako nevyplýva z významov komponentov, nijako nie je nimi motivovaný. To znamená úplnú stratu motivovanosti komponentového zloženia, ktoré sa stalo bázou tejto frazémy

|Field=lingvistika

|Field=lingvistika

|Related terms=sémantická klasifikácia frazém, nemotivovaný význam frazémy, frazeologická skupina

|Related terms=sémantická klasifikácia frazém, nemotivovaný význam frazémy, frazeologická skupina

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.

|Acceptability=Odporúčaný

|Acceptability=Odporúčaný

|Context=Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov).

|Context=Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov).

|Context source=Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.

|Context source=Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.

|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/

|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=Príklady: ''mucha mu sadla na nos'' = nahneval sa, ''streliť capa'' = urobiť alebo povedať nejakú hlúposť, ''vytrieť niekomu kocúra'' – prekabátiť niekoho, ''otráviť červíka'' = upiť si nalačno (najmä zarána) kalíšok pálenky. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm.

|Comment=Príklady: ''mucha mu sadla na nos'' = nahneval sa, ''streliť capa'' = urobiť alebo povedať nejakú hlúposť, ''vytrieť niekomu kocúra'' – prekabátiť niekoho, ''otráviť červíka'' = upiť si nalačno (najmä zarána) kalíšok pálenky. Keďže sa takéto frazémy vyznačujú najväčšími sémantickými posunmi, bývajú často nepreložiteľné doslova, a preto sa niekedy pomenúvajú aj názvom idióm.

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]