Termín:porekadlo: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Uprava velkosti pismen) |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | |URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | ||
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
| − | |Approved= | + | |Approved=KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV |
|Comment=Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo ''Vysoko hľadel, spadol do jamy'' – je to predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. | |Comment=Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo ''Vysoko hľadel, spadol do jamy'' – je to predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. | ||
}} | }} | ||
Verzia zo dňa a času 10:06, 11. december 2017
Odporúčaný termín [?] (schválila KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | jeden zo základných druhov parémií, ktorého obsahom je obrazný hodnotiaci výrok |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
| Kontext: | Zostavovateľ konštatuje blízkosť príslovia a porekadla na významovej, myšlienkovej rovine a zasa ich pomerne zreteľné rozlišovanie na formálnej rovine... Ako ukazuje prvý uvedený príklad (Muchy lapá, voly púšťa), Záturecký si zreteľne uvedomoval nielen formálne, ale aj základné významové rozdiely medzi príslovím a porekadlom. Pripúšťa zovšeobecnenú, teda vlastne príslovnú platnosť uvedenej jednotky, ale v prvom rade vidí jej konkrétnu výpovednú hodnotu, a teda platnosť porekadla, veď práve na tomto pozadí konštatuje aj transponovanú funkciu príslovia. Dôležitá je pritom aj skutočnosť, že táto jednotka má v obidvoch "čítaniach" platnosť výroku, že je to teda v každom prípade parémia. |
| Zdroj kontextu: | Studia Academica Slovaca 26. Prednášky XXXIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 1997. 289 s. |
| Príbuzné termíny: | parémie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu, príslovie, povrávka |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: adage, cs: pořekadlo, bg: adagio, es: adagio, fr: adage, nl: gezegde |
| Poznámka: | Na rozdiel od príslovia nevyjadruje priamy didaktizujúci zámer, hoci aspoň nepriamo ten z hodnotenia vyplýva (napr. typické porekadlo Vysoko hľadel, spadol do jamy – je to predovšetkým hodnotiace konštatovanie, ale nepriamo z neho vyplýva aj poučenie asi takto: Nehľaď vysoko, nehľaď hore a nespadneš do jamy). Podobnými úpravami sa z porekadla môže stať príslovie. Pre porekadlo je typické kontaktné zapojenie do kontextu. Napriek týmto dosť zreteľným signálom sa hranica medzi porekadlom a príslovím niekedy určuje dosť ťažko (podľa jedného príznaku ide skôr o príslovie, podľa iného zasa skôr o porekadlo). Preto sa niekedy vydeľuje medzi obidvoma druhmi parémií tzv. príslovno-porekadlový typ. V staršej slovenskej tradícii (napr. už od Vajanského) sa dokonca pomer medzi príslovím a porekadlom hodnotil aj obrátene, za didaktizujúci výrok ľudovej múdrosti sa pokladalo porekadlo, kým príslovie sa vymedzovalo iba ako istý obľúbený zvrat nejakej osoby alebo postavy ("má také príslovie"). V niektorých starších neterminologizovaných postupoch sa týmto termínom označovali všetky parémie. |
| URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |
