Termín:rozhodnutie: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=rozhodnutie | |Name=rozhodnutie | ||
|Definition=individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej [[Term:fyzická osoba|fyzickej]] alebo [[Term:právnická osoba|právnickej osoby]] | |Definition=individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej [[Term:fyzická osoba|fyzickej]] alebo [[Term:právnická osoba|právnickej osoby]] | ||
| − | |||
|Field=správne právo | |Field=správne právo | ||
| − | |||
|Related terms=rozsudok, uznesenie, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania | |Related terms=rozsudok, uznesenie, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania | ||
| − | + | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007 | + | |Translations={{Translation |
| − | |Translations={{Translation|Language=cs|Localized form=rozhodnutí}} | + | |Language=cs |
| + | |Localized form=rozhodnutí | ||
| + | }} | ||
|Acceptability=Legislatívny | |Acceptability=Legislatívny | ||
|Context=Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. | |Context=Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. | ||
| − | |Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní | + | |Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Je to najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený zmysel celého rozhodovacieho procesu. Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). Rozhodnutie je univerzálna forma pre označenie rôznych správnych aktov. V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých správny orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky. Správne rozhodnutie musí spĺňať určité predpoklady: môže byť vydané len na základe zákonného splnomocnenia, správny orgán musí spĺňať podmienku vecnej, miestnej, prípadne funkčnej príslušnosti, musí byť v súlade s predpismi hmotného a procesného práva a musí mať zásadne písomnú formu. Z časového hľadiska môže ísť o rozhodnutie bez časového obmedzenia alebo o rozhodnutie časovo ohraničené. | |Comment=Je to najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený zmysel celého rozhodovacieho procesu. Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). Rozhodnutie je univerzálna forma pre označenie rôznych správnych aktov. V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých správny orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky. Správne rozhodnutie musí spĺňať určité predpoklady: môže byť vydané len na základe zákonného splnomocnenia, správny orgán musí spĺňať podmienku vecnej, miestnej, prípadne funkčnej príslušnosti, musí byť v súlade s predpismi hmotného a procesného práva a musí mať zásadne písomnú formu. Z časového hľadiska môže ísť o rozhodnutie bez časového obmedzenia alebo o rozhodnutie časovo ohraničené. | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Verzia zo dňa a času 21:05, 22. máj 2020
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | správne právo |
| Definícia: | individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. |
| Zdroj kontextu: | Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. |
| Príbuzné termíny: | rozsudok, uznesenie, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: rozhodnutí |
| Poznámka: | Je to najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený zmysel celého rozhodovacieho procesu. Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). Rozhodnutie je univerzálna forma pre označenie rôznych správnych aktov. V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých správny orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky. Správne rozhodnutie musí spĺňať určité predpoklady: môže byť vydané len na základe zákonného splnomocnenia, správny orgán musí spĺňať podmienku vecnej, miestnej, prípadne funkčnej príslušnosti, musí byť v súlade s predpismi hmotného a procesného práva a musí mať zásadne písomnú formu. Z časového hľadiska môže ísť o rozhodnutie bez časového obmedzenia alebo o rozhodnutie časovo ohraničené. |
