Termín:absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=absolutizmus | |Name=absolutizmus | ||
− | |Definition= | + | |Definition=monarchistická forma vlády, v ktorej má panovník (vládca) neobmedzenú moc |
− | + | |Field=právo | |
− | |Field= | + | |Bibliography=Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. (A – Belk). 1. vyd. Bratislava: Veda 1999. |
− | + | |Translations={{Translation | |
− | + | |Language=cs | |
− | + | |Localized form=absolutismus | |
− | |Bibliography= | + | }} |
− | |Translations={{Translation|Language=cs|Localized form=absolutismus}} | + | |Acceptability=Legislatívny |
− | |Acceptability= | + | |URL=https://beliana.sav.sk/heslo/absolutizmus |
− | + | |Comment=Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor. | |
− | |||
− | |URL= | ||
− | |||
− | |||
− | |Comment= | ||
}} | }} | ||
− | |||
− | |||
− | |||
[[Category:Právo]] | [[Category:Právo]] |
Verzia zo dňa a času 07:52, 18. november 2021
Legislatívny termín [?]
Oblasť: | právo |
Definícia: | monarchistická forma vlády, v ktorej má panovník (vládca) neobmedzenú moc |
Zdroj: | Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. (A – Belk). 1. vyd. Bratislava: Veda 1999. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: absolutismus |
Poznámka: | Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor. |
URL: | https://beliana.sav.sk/heslo/absolutizmus |