Termín:uhlík: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=uhlík
 
|Name=uhlík
|Definition=lehký, nekovový vodivý prvek, zn. C
+
|Definition=chemický prvok IV. skupiny periodickej sústavy, značka C, Ar 12,011, Z = 6,  
|Localized definitions=
+
elektrónovej konfigurácie atómu [He] (2s)2 (2p)2
|Field=
+
|Field=chémia, chemický prvok
|Localized fields=
+
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Related terms=prvok
+
|Translations={{Translation
|Synonyms=
+
|Language=cs
|Bibliography=
+
|Localized form=uhlík
|Translations={{Translation|Language=cs|Localized form=uhlík}}
+
}}{{Translation
|Acceptability=Normalizovaný
+
|Language=la
|Context=zlúčeniny, minerály, obsah uhlíka
+
|Localized form=carboneum
|Context source=
 
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
+
|Acceptability=Odporúčaný
 
+
|Comment=Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa
 
+
vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov.
[[Category:Technika]]
+
V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel.
 +
}}
 +
[[Category:Medicína]]

Verzia zo dňa a času 15:54, 11. január 2018

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia, chemický prvok
Definícia: chemický prvok IV. skupiny periodickej sústavy, značka C, Ar 12,011, Z = 6,

elektrónovej konfigurácie atómu [He] (2s)2 (2p)2

Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Cudzojazyčný ekvivalent: cs: uhlík, la: carboneum
Poznámka: Známy je od nepamäti: v prírode sa vyskytuje vo forme diamantu a grafitu. Ďalšími formami C sú fulerény, nanotrubice a ľahký C. Posledný z nich je elektricky polovodivý a pri izbovej teplote krátky čas feromagnetický. Vyrobil sa laserom, ktorého lúč sa

vypálil na cieľ z čistého C. V ochrannej argónovej atmosfére sa C zahrial na 10 000 °C. Je zlým vodičom tepla po inj. do tkaniva ho ničí, preto sa robia pokusy s cieľom predĺžiť magnetizmus tejto uhlíkovej peny a jej využitím pri liečbe nádorov. V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe →uhličitanov, najmä ako minerál aragonit, dolomit, kalcit, magnezit, siderit a i. Vysoký obsah C má aj uhlie, ropa a zemný plyn. V zemskej kôre je ~0,35 hmot. % C. V malej koncentrácii je aj vo vzduchu (0,02 – 0,04 hmot. %), a to ako súčasť oxidu uhličitého. C je dôležitý biogénny prvok, tvorí súčasť všetkých živočíšnych i rastlinných tiel.