Termín:právny nárok: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=právny nárok | |Name=právny nárok | ||
|Definition=skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne | |Definition=skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne | ||
| − | |Field= | + | |Field=právo, občianske právo, súkromné právo |
| + | |Related terms=právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti | ||
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| + | |Context=Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. | ||
| + | |Context source=§ 500 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. | ||
| + | |Comment=Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva. | ||
| + | (Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019) | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Aktuálna revízia z 12:37, 22. november 2024
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | právo, občianske právo, súkromné právo |
| Definícia: | skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. |
| Zdroj kontextu: | § 500 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. |
| Príbuzné termíny: | právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti |
| Poznámka: | Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva.
(Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019) |
