Termín:odkladný účinok: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=odkladný účinok | |Name=odkladný účinok | ||
− | |Definition= | + | |Definition=následok podania opravného prostriedku znamenajúci odklad [[Term:vykonateľnosť rozhodnutia|vykonateľnosti]] [[Term:rozhodnutie|rozhodnutia]] napadnutého opravným prostriedkom a to až do rozhodnutia o opravnom prostriedku |
− | |Field=verejné právo | + | |Field=právo, verejné právo, občianske právo, trestné právo, správne právo |
− | |Related terms=odvolanie | + | |Related terms=odvolanie, sťažnosť, rozsudok, uznesenie, trestný rozkaz, právoplatnosť, právoplatné rozhodnutie, právoplatnosť rozhodnutia, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia |
− | |Bibliography= | + | |Synonyms=suspenzívny účinok |
+ | |Bibliography=PODĽA: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | | | + | |Context=Odkladný účinok sťažnosti znamená, že uznesenie, proti ktorému bola sťažnosť podaná oprávnenou osobou a včas, nemožno vykonať, kým nenadobudne právoplatnosť. |
+ | |Context source=Burda, E. – Čentéš, J. – Kolesár, J. – Záhora, J. a kol.: Trestný zákon I. Všeobecná časť, komentár. Praha: C. H. Beck 2010. | ||
+ | |Comment=Odkladný účinok (suspenzívny účinok) opravného prostriedku zabezpečuje, že napadnuté rozhodnutie sa nevykoná, pokiaľ oprávnený orgán nerozhodne o podanom opravnom prostriedku. Nie všetkým opravným prostriedkom priznáva zákon odkladný účinok. Spravidla majú odkladný účinok len riadne opravné prostriedky. Aj tu však rozoznávame výnimky. Napr. pri opravnom prostriedku v trestnom konaní – sťažnosti – platí, že sťažnosť má odkladný účinok len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 185 ods. 6 TP). Proti niektorým rozhodnutiam (uzneseniam) zákon výslovne nepriznáva odkladný účinok, pretože nevykonaním rozhodnutia ihneď po jeho vydaní by mohlo dôjsť k zmareniu jeho účelu. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
+ | [[Category:Právo]] |
Aktuálna revízia z 14:44, 6. november 2024
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | právo, verejné právo, občianske právo, trestné právo, správne právo |
Definícia: | následok podania opravného prostriedku znamenajúci odklad vykonateľnosti rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom a to až do rozhodnutia o opravnom prostriedku |
Zdroj: | PODĽA: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022. |
Kontext: | Odkladný účinok sťažnosti znamená, že uznesenie, proti ktorému bola sťažnosť podaná oprávnenou osobou a včas, nemožno vykonať, kým nenadobudne právoplatnosť. |
Zdroj kontextu: | Burda, E. – Čentéš, J. – Kolesár, J. – Záhora, J. a kol.: Trestný zákon I. Všeobecná časť, komentár. Praha: C. H. Beck 2010. |
Synonymum: | suspenzívny účinok |
Príbuzné termíny: | odvolanie, sťažnosť, rozsudok, uznesenie, trestný rozkaz, právoplatnosť, právoplatné rozhodnutie, právoplatnosť rozhodnutia, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia |
Poznámka: | Odkladný účinok (suspenzívny účinok) opravného prostriedku zabezpečuje, že napadnuté rozhodnutie sa nevykoná, pokiaľ oprávnený orgán nerozhodne o podanom opravnom prostriedku. Nie všetkým opravným prostriedkom priznáva zákon odkladný účinok. Spravidla majú odkladný účinok len riadne opravné prostriedky. Aj tu však rozoznávame výnimky. Napr. pri opravnom prostriedku v trestnom konaní – sťažnosti – platí, že sťažnosť má odkladný účinok len tam, kde to zákon výslovne pripúšťa (§ 185 ods. 6 TP). Proti niektorým rozhodnutiam (uzneseniam) zákon výslovne nepriznáva odkladný účinok, pretože nevykonaním rozhodnutia ihneď po jeho vydaní by mohlo dôjsť k zmareniu jeho účelu. |