Termín:rozhodnutie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(6 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=rozhodnutie
 
|Name=rozhodnutie
|Definition=individuálny správny akt, ktorým sa zasahuje do právnej situácie konkrétnej [[Term:fyzická osoba|fyzickej]] alebo [[Term:právnická osoba|právnickej osoby]]
+
|Definition=procesný úkon, ktorým na to oprávnený subjekt vykonáva svoju zákonom zverenú právomoc rozhodovania vo vymedzených veciach a o vymedzených skutočnostiach, pričom tento právny akt musí spĺňať zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti
|Field=právo, trestné právo, správne právo
+
|Field=právo, trestné právo, správne právo, občianske právo
|Related terms=hlavné pojednávanie, rozsudok, uznesenie, výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
+
|Related terms=výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, rozsudok, sťažnosť, odvolanie, súd, trestný rozkaz, príkaz, procesné úkony, úkony trestného konania, trestné konanie
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
+
|Bibliography=PODĽA:
 +
Zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok); Zákon č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok); Zákon č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok); Zákon č. 301/2015 Z. z. (Trestný poriadok); Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation
 
|Language=cs
 
|Language=cs
 
|Localized form=rozhodnutí
 
|Localized form=rozhodnutí
 +
}}
 +
{{Translation
 +
|Language=uk
 +
|Localized form=рішення
 +
}}
 +
{{Translation
 +
|Language=ru
 +
|Localized form=решение
 
}}
 
}}
 
|Acceptability=Legislatívny
 
|Acceptability=Legislatívny
 
|Context=Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
 
|Context=Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
|Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
+
|Context source=§ 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
|Comment=Je to najvýznamnejšie štádium správneho konania, v ktorom je vyjadrený zmysel celého rozhodovacieho procesu. Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). Rozhodnutie je univerzálna forma pre označenie rôznych správnych aktov. V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých správny orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky. Správne rozhodnutie musí spĺňať určité predpoklady: môže byť vydané len na základe zákonného splnomocnenia, správny orgán musí spĺňať podmienku vecnej, miestnej, prípadne funkčnej príslušnosti, musí byť v súlade s predpismi hmotného a procesného práva a musí mať zásadne písomnú formu. Z časového hľadiska môže ísť o rozhodnutie bez časového obmedzenia alebo o rozhodnutie časovo ohraničené.
+
|Comment=Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých príslušný orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 +
[[Category:Právo]]

Aktuálna revízia z 13:40, 6. september 2023

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, trestné právo, správne právo, občianske právo
Definícia: procesný úkon, ktorým na to oprávnený subjekt vykonáva svoju zákonom zverenú právomoc rozhodovania vo vymedzených veciach a o vymedzených skutočnostiach, pričom tento právny akt musí spĺňať zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti
Zdroj: PODĽA:

Zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok); Zákon č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok); Zákon č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok); Zákon č. 301/2015 Z. z. (Trestný poriadok); Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).


Kontext: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Zdroj kontextu: § 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní.
Príbuzné termíny: výkon rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, náležitosti rozhodnutia, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, rozsudok, sťažnosť, odvolanie, súd, trestný rozkaz, príkaz, procesné úkony, úkony trestného konania, trestné konanie
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: rozhodnutí, uk: рішення, ru: решение
Poznámka: Rozlišujeme rozhodnutia konštitutívne a deklaratórne. Konštitutívnym rozhodnutím sa vytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, a toto rozhodnutie pôsobí výhradne do budúcnosti. Deklaratórnym rozhodnutím sa nevytvára nová právna situácia, ale sa autoritatívne zisťuje existencia právneho stavu, pričom takéto rozhodnutie môže pôsobiť aj do minulosti. V právnej teórii sa rozlišujú aj rozhodnutia hybridného charakteru, kde časť rozhodnutia má konštitutívny charakter a časť má deklaratórny charakter (napr. rozhodnutie o priestupku). V zásade rozlišujeme meritórne rozhodnutia, ktoré obsahujú vecné riešenie určitej právnej situácie, a procesné rozhodnutia, prostredníctvom ktorých príslušný orgán v priebehu konania rieši určité procesné otázky.