Aktuálna revízia z 12:41, 16. jún 2021

Praktické zásady pri vypĺňaní jednotlivých položiek záznamu terminologickými informáciami

Každý terminologický záznam má formu tabuľky s 13 riadkami:

Čo uvádzať a čo nie pri jednotlivých položkách?

Ako príklady sa uvádzajú už existujúce záznamy z STD, najčastejšie v zátvorke a odlíšené kurzívou.

TERMÍN

Z odborného hľadiska možno termín/terminologickú jednotku charakterizovať ako znalostnú jednotku definovanú v rámci daného pojmového systému, ktorá prostredníctvom pojmu odkazuje na objekt mimojazykovej reality. Spravidla ju identifikujú a vymedzujú odborníci.

Praktické zásady

Z hľadiska slovnodruhového zaradenia termínov sa do STD zaraďujú nielen substantíva (podstatné mená), ale aj adjektíva (prídavné mená), verbá (slovesá) a adverbiá (príslovky).

Z hľadiska štruktúry sa za heslový termín považujú a do STD vkladajú:

1. jednoslovné i viacslovné terminologické jednotky, pričom nadradeným členom je substantívum (napríklad – evakuácia a jednotka civilnej ochrany)
2. alfanumerické znaky (Composition C4, SID-kód)
3. skratky, ak neskrátená forma neexistuje alebo sa menej požíva (LMi)
4. akronymy (napríklad – ACT)
5. a takisto aj vlastné mená (jednotky nomenklatúrnych systémov – napríklad názvy súhvezdí z oblasti astronómie: Centaurus, ale aj názvy inštitúcií, organizácií, zmlúv, atď., napríklad: Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti)

Zložené termíny sa vždy píšu v tzv. základnom slovoslede, teda PRÍDAVNÉ MENO + PODSTATNÉ MENO, nikdy nie v inverznom slovoslede (jesenná rovnodennosť – NIE rovnodennosť jesenná)! Výnimku tvoria mená živočíchov a rastlín.

Základným tvarom je singulár s výnimkou prípadov, keď sa singulár termínu nepoužíva, resp. plurál je zaužívanou formou.

Heslový termín NESMIE obsahovať:

1. zátvorky, dvojbodky (s výnimkou názvov zmlúv a pod.)
2. roky fungovania inštitúcie, vysvetlenie skratky figurujúcej ako heslový termín uvedené výrazmi resp., t. j..

SYNONYMUM

Ide o také synonymum termínu/ov, ktoré odkazuje na ten istý pojem a ten istý denotát ako heslový termín (ide o úplné alebo absolútne synonymá). Klasická teória terminológie viedenskej školy považovala používanie synoným za nežiaduci jav, ktorý treba odstrániť alebo aspoň eliminovať, keďže je podľa nej hrozbou bezporuchovej odbornej komunikácie. Koncepcia STD však chápe uvedenie synonyma/synoným za súčasť komplexného pohľadu na daný pojem. Zastáva totiž názor, že existenciu synonymných termínov podmieňuje prirodzená dynamika odborného jazyka a najmä zmeny v samotných vedných oblastiach, pretože termíny nemôžu byť presnejšie ako pojmy, čiže presnosť a výstižnosť termínov je priamo závislá od presnosti a výstižnosti pojmov.

Terminologické synonymá môžu vzniknúť:

1. jazykovými procesmi, ako je univerbizácia alebo tvorba skratiek;
2. koexistenciou domácich a prevzatých termínov;
3. koexistenciou verbonominálnych fráz a slovies;
4. koexistenciou terminologických a neterminologických variantov;
5. existenciou profesionalizmov alebo špecifických firemných terminológií spolu s termínmi vyskytujúcimi sa v legislatíve alebo normách;
6. diverzitou prostredí a komunikačných sfér;
7. z odlišných myšlienkových systémov, teórií, škôl a spôsobu ich praktickej implementácie.

Praktické zásady

Za terminologické synonymum sa považuje a do STD vkladá:

1. skratka (napríklad Cep);
2. akronym (napríklad samozhutniteľný betón, synonymum SCC);
3. neskrátená forma, ak sa používa menej často ako skrátená forma, uvedená v položke heslový termín;
4. ortografické alebo syntaktické varianty;
5. alfanumerický znak (napríklad chemická značka).

Ak je synoným viac, oddeľujú sa čiarkou.

Všetky synonymá zaradené k dominantnému termínu synonymického radu sú hyperlinkom a možno ich nájsť ako heslové termíny tzv. vedľajšieho záznamu (napríklad Cep). Vedľajší záznam má slúžiť ako heslo len pre synonymum, ktoré v ňom má figurovať ako heslový termín. Okrem neho by mal takýto záznam obsahovať v položke SYNONYMUM odkaz na synonymný termín, zaradenie do oblasti a upozornenie na rozdiely medzi týmito dvoma synonymami v položke POZNÁMKA (napríklad obmedzenie kontextuálneho použitia) a prípadne aj kontext jeho použitia.

OBLASŤ

Oblasť, do ktorej pojem/termín patrí. Vypĺňa sa deskriptormi poslednej verzie tezauru Eurovoc. [4.7.], ktorá v súčasnosti obsahuje 7159 deskriptorov (tie sú hyperlinkami), usúvzťažnených hierarchickými a asociatívnymi vzťahmi. Obsahuje 21 základných oblastí a 127 tzv. mikrotezaurov. Niektoré oblasti EUROVOCu sú prepracovanejšie než iné, pretože sa bezprostrednejšie týkajú záujmov Európskej únie (nájdeme tu napríklad názvy regiónov vo všetkých členských štátoch, ale žiadny názov regiónu nečlenského štátu).

Vysvetlenie jednotlivých termínov, pojmov a skratiek tezauru:

Deskriptory sú slová alebo výrazy, ktoré označujú jednotlivé pojmy danej oblasti, spadajúce do tzv. mikrotezauru (napríklad 2441 čerpanie rozpočtu).

Nedeskriptory sú slová alebo výrazy, ktorými prirodzený jazyk označuje rovnaký pojem ako deskriptor alebo pojmy považované za ekvivalentné v jazyku tezauru (napríklad domáce vyučovanie a domáce vzdelávanie), čiže ide v podstate o synonymné termíny (napríklad vojenský rozpočet sa v EUROVOC považuje za nedeskriptor, kým rozpočet na obranu za deskriptor).

Vo všeobecnosti má EUROVOC dvojstupňovú hierarchickú klasifikáciu:

1. stupeň – oblasti s názvom a dvojčíslom, napríklad: [Európske spoločenstvá]

2. stupeň – mikrotezaurus označený názvom a štvorčíslom (prvé dve čísla sa zhodujú s dvojčíslom oblasti, do ktorej mikrotezaurus patrí), napríklad: [právo Spoločenstva]

Skratkou MT sa pri všetkých deskriptoroch uvádza príslušnosť ku konkrétnemu mikrotezauru. Na hierachické vzťahy medzi deskriptormi upozorňuje EUROVOC pomocou skratiek:

Ďalšie skratky v rámci identifikácie vzťahov v mikrotezaure:

Praktické zásady

Pri vypĺňaní položky OBLASŤ v STD sa z EUROVOCu vyberá podľa možnosti čo najšpecifickejší deskriptor.

POZOR !!! Nedeskriptory sa do STD nevkladajú!!!

Napríklad termín asfaltový betón sa na základe preštudovania mikrotezauru [priemysel] zaradil do stavebných materiálov a ešte špecifickejšie medzi typy betónu (pozri asfaltový betón).

Pri doterajšom vypĺňaní položky OBLASŤ sa ukázalo, že deskriptory EUROVOCu sa veľmi ťažko ekvivalentujú s veľmi podrobnou klasifikáciou úzko špecializovaných glosárov, ktoré sme použili na skúšobnú prevádzku. Jediným riešením, ako zachovať informáciu o podrobnejšej klasifikácii a zároveň nestratiť možnosť výmeny terminologických informácií, ktorá predpokladá použitie EUROVOCu, je zavedenie dvojitého označovania oblastí – jedno pre EUROVOC a druhé pre pôvodnú klasifikáciu už existujúcich terminologických zdrojov. Napríklad pri oblastiach, ako je ochrana budov, kriminalistika alebo telesná príprava v rámci glosára Bezpečnostnoprávnej terminológie muselo postačovať zaradenie s vyšším stupňom klasifikácie a abstrakcie, t. j. [bezpečnosť] v prvom prípade a [proti zločinu] v ostatných dvoch prípadoch.

DEFINÍCIA

- predstavuje mikrosystém pozostávajúci zo slovne vyjadrených podstatných príznakov pojmu a ich vzájomných vzťahov.

Podľa Pavelovej (2001, s. 47) patrí definícia k tzv. textovým dokladom terminologického záznamu spolu s kontextom, poznámkami a príkladmi. Tieto textové doklady by nemali opakovať tie isté informácie, ale by sa mali vzájomne dopĺňať, keďže ich úlohou je pomôcť používateľovi pochopiť pojem, na ktorý termín odkazuje, a, prirodzene, čiastočne aj časť pojmovej sústavy, do ktorej sa zaraďuje.

Štruktúra definície

- definícia sa zvyčajne začína kľúčovým slovom (genus proximum) odkazujúcim na nadradený pojem v hierarchickom vzťahu s definovaným pojmom a potom sa špecifikujú podstatné a zároveň rozlišujúce príznaky (differentia specifica), ktoré jasne odlišujú definovaný pojem od príbuzných pojmov v tej istej triede. Ide najčastejší a zároveň preferovaný typ definície. Uvádza sa obvykle pod názvom intenzionálna definícia, podrobnejšie o nej pozri nižšie. Rozlišujúce príznaky môžu zahŕňať (DUBUC, 1992):

• vnútorné príznaky, ako je povaha pojmu, materiál predmetu (denotátu), na ktorý pojem odkazuje, alebo oblasť, v ktorej funguje
• vonkajšie príznaky, ako je jeho funkcia, pôvod, účel atď.

Vedľajšie príznaky môžu naznačovať tvar predmetu (denotátu), vynálezcu a čas, miesto a spôsob jeho použitia. Treba si však uvedomiť, že rozdiel medzi podstatnými a nepodstatnými príznakmi je relatívny, pokiaľ ide o ich zahrnutie do definície. Napríklad príznak tvar môže byť nepodstatný v prípade matematického pojmu rovnice, ale podstatný pre matematický pojem trojuholníka. Podobne nepodstatné príznaky typu tvar, pôvod alebo výrobca sa môžu stať podstatnými, keď sa pojem skúma detailnejšie.

Funkcia

1. Definícia umožňuje identifikovať miesto pojmu v rámci konkrétneho pojmového systému, pričom je špecifická pre každú odbornú oblasť.
2. Definícia ako kľúčová informácia každého terminografického projektu slúži zároveň na odlíšenie príbuzných pojmov.

Požiadavky na definíciu

• pôvodnosť (definície musia byť prevzaté z pôvodných zdrojov)
• koncíznosť (definície by mali byť čo najkratšie a zároveň čo najkomplexnejšie)
• jednoznačnosť
• presnosť
• zrozumiteľnosť

Typy definícií

1. Intenzionálna definícia alebo aristotelovská definícia: najznámejším druhom definície je už spomínaná intenzionálna definícia, uvádzajúca najbližší nadradený druh pojmu a špecifické príznaky, teda usúvzťažňuje pojem/termín s jedným alebo viacerými inými pojmami/termínmi. Ide o tzv. ideálnu definíciu, ktorá sa v praxi všeobecnej lexikografie vždy prezentovala ako vzor. V súčasnosti sa objavuje aj pod názvom klasická alebo obsahová definícia (STN ISO 1087). Tento typ sa uplatňuje predovšetkým pri popise predmetov a vlastností alebo ich tried, pričom podľa ISO 704:2000 sa má vždy uprednostniť pred iným typmi, pretože najzrozumiteľnejšie sprostredkúva podstatné príznaky pojmu v rámci pojmového systému. Jej formulovanie by sa malo opierať o pojmové vzťahy identifikované počas predchádzajúcej analýzy. Príklad:

   ŽELEZOBETÓN

   stavivo, ktoré vzniká spojením čerstvého betónu s oceľovými prútmi (betonárskou výstužou) pri vytváraní stavebnej konštrukcie alebo jej časti

2. Partitívna definícia: popisuje celok jeho časťami alebo opisuje časť vo vzťahu k celku. Partitívne definície obyčajne začínajú formuláciou, ktorá jasne naznačuje partitívny vzťah, ako napríklad: časť, súčasť, zložka, diel, časový úsek, prvok, ingrediencia atď., po ktorej nasleduje nadradený pojem. Príklady:

   CEMENTOVÝ BETÓN	zmes skladajúca sa z vysoko kvalitných drtených kamenív, cementu a vody
   ARMILÁRNA SFÉRA	prístroj používaný v minulosti na meranie polôh hviezd na sfére, skladajúci sa z delených kruhov znázorňujúcich ekliptiku, rovník, horizont a meridián
   VOZOVKA	časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel

3. Funkčná definícia: popisuje funkciu alebo účel definovaného pojmu/objektu mimojazykovej reality. Príklady:

   HADICOVÝ ROZDEĽOVAČ	armatúra na rozdeľovanie toku a regulovanie množstva hasiacej látky dopravovanej požiarnymi hadicami
   HADICOVÁ SPOJKA	zariadenie umožňujúce spojenie dvoch hadíc alebo pripojenie hadice k inému technickému zariadeniu

4. Procesuálna definícia: popisuje výkon pozorovateľných a opakovaných operácií, čo je užitočné pri definovaní procesov, metód, mechanizmov a strojov pomocou opisu ich manipulácie alebo fungovania. Príklady:

   BEYEROVA METÓDA ODHADU JASNOSTI KOMÉTY	určenie celkovej jasnosti kométy vysúvaním okulára, kým nezmizne obraz kométy
   METÓDA FOTOMETRICKÝCH REZOV	fotografické určovanie celkovej jasnosti kométy meraním intenzity v niekoľkých rezoch prechádzajúcich jadrom kométy

5. Extenzionálna, enumeratívna alebo rozsahová definícia: popisuje pojem vymenovaním všetkých jeho podradených pojmov na základe jedného kritéria radenia (ISO 1087-1). Vo vysoko špecializovaných terminologických dokumentoch zameraných na odborníkov daného odboru môžu byť definície formulované ako vyčerpávajúci zoznam podradených pojmov, ktoré zodpovedajú objektom danej triedy. Tento typ definície sa odporúča použiť len v prípade, keď ostatné typy nevyhovujú. Príklady:

   MATERIÁLNO‐TECHNICKÉ VYBAVENIE JEDNOTIEK POŽIARNEJ OCHRANY	vybavenie jednotiek požiarnej ochrany zahŕňajúce požiarnu techniku, vecné prostriedky požiarnej ochrany na výkon odborných služieb a špecializovaných činností, hasiace látky, ako aj ochranné prostriedky na účinné vykonávanie zásahu a činnosti na požiarnej stanici
   DÔVODY NA PRIZNANIE POSTAVENIA UTEČENCA	opodstatnené obavy z prenasledovania pre rasovú, národnostnú alebo náboženskú príslušnosť, pre príslušnosť k určitej sociálnej skupine, pre zastávanie určitých politických názorov, pre ktoré sa cudzinec nechce alebo nemôže vrátiť do štátu, ktorého má štátne občianstvo, či do štátu svojho posledného trvalého pobytu

Praktické zásady:

1. Definícia NESMIE vykazovať osobné, ideologické alebo teoretické postoje autora (napr. hodnotiace: …Tento druhý význam termínu však niektorí autori nedoceňujú…) a ani sa nesmie koncipovať tak, aby zohľadňovala metodologické, teoretické a praktické hľadiská výlučne jedného odborného smeru, vedeckej školy či prúdu (napr. štrukturalizmus, postmodernizmus) alebo názor odbornej komunity obmedzenej počtom alebo významom. Definícia by teda mala vyjadrovať konvenčný význam termínu, teda taký význam, na ktorom sa zhoduje väčšina odbornej komunity.
2. Pavelová (2001, s. 28) ODPORÚČA formulovať definície na jednotlivé kategórie pojmov zhodne. Napríklad definícia stavových pojmov by mohla začínať: stav..., definície činností zas činnosť..., technika..., súbor techník...; definície adjektívnych pojmov by mohli byť uvedené výrazmi týkajúci sa alebo patriaci.
3. Definícia by mala mať rovnakú gramatickú formu ako termín, t. j. pri definovaní slovesa sa musia použiť slovesné formulácie, pri definovaní podstatného mena v jednotnom čísle treba použiť jednotné číslo
4. Definícia NESMIE obsahovať sponové slovesá (je, sú), redundantný text alebo štylistické "vypchávky", napríklad Termín označuje…, Termínom XY rozumieme…, XY je...
5. Definícia NESMIE obsahovať rozvinuté adjektívno-substantívne alebo iné slovné spojenia, ktoré majú pri definovaní termínu minimálny význam: „…v kontexte sociokultúrneho, informačného, komunikačného či znalostného prostredia…“ alebo astrológia - "dávnoveká, z dnešného hľadiska nevedecká metóda pokúšajúca sa..."
6. Do definície možno zahrnúť LEN termíny, ktoré sa považujú za známe alebo sú už definované v inej časti terminografického projektu
7. V definícii sa NESMIE používať termín označujúci definovaný pojem ani jeho gramatické varianty, aby nevznikol tzv. vnútorný kruh (ISO 10241:1992).
8. Do terminologického projektu NIE je vhodné zaradiť definície, v ktorých je jeden pojem definovaný druhým pojmom a ten je zasa naopak definovaný prvým pojmom, aby nevznikol tzv. vonkajší kruh, napríklad (STD) – frazeologický obraz vs. frazéma (ISO 10241:1992).
9. Definícia NESMIE prerásť do rozsahu a charakteru encyklopedického hesla, t. j. nesmie obsahovať historické, literárnovedné, geografické a ďalšie aspekty termínu či jeho denotátov (český projekt Terminologickej databázy knihovníctva limituje rozsah definície hranicou 2000 znakov). Mala by sa skladať z JEDNEJ vety začínajúcej malým písmenom v jednotnom čísle a nemala by sa končiť bodkou. Zároveň by mala obsahovať MINIMUM interpunkčných znamienok. Niektoré definície (najmä právne) môžu obsahovať niekoľko podradených viet, no dobre napísaná definícia obsahuje len tie informácie, ktoré presne vystihujú pojem. Ostatné informácie, ak sa považujú za dôležité, patria do položky Poznámka.

BIBLIO

Do tohto poľa sa uvádza zdroj definície vo forme skráteného bibliografického záznamu: AUTOR: NÁZOV DIELA, ROK VYDANIA, prípadne adresa spoľahlivej WWW stránky, z ktorej definícia pochádza. Celý bibliografický záznam sa uvedie na stránke Slovenskej terminologickej databázy v časti https://data.juls.savba.sk/std/StdBibliografiaZdrojov

V prípade, že sa definícia použije z daného zdroja v čiastočne pozmenenej podobe alebo sa prekladá z cudzojazyčného zdroja, naznačí sa táto skutočnosť slovom PODĽA (napísané kapitálkami) pred príslušným bibliografickým záznamom.

KONTEXT

V terminológii sa definuje ako text, ktorý ilustruje používanie pojmu alebo ktorý dokladá používanie pomenovania, prípadne text ilustrujúci termín v jeho jazykovom prostredí.

Rozoznáva sa niekoľko druhov kontextov. V prvom rade sa používa definičný kontext, ktorý obsahuje podstatné informácie o pojme, ale na druhej strane nevykazuje formálne stránky vyžadované pri definícii. Za podstatné informácie sa považujú základné príznaky objektu, jeho funkcia/ie, dôsledky udalosti/deja...

Príklady:

Definičný kontext sa stáva veľmi dôležitou informáciou terminologického záznamu pri terminologických neologizmoch alebo pri právnych termínoch objavujúcich sa v zákonoch, ktoré definície nemajú.

Príklady:

V prípade, že sa tento kontext rozširuje aj na ďalšie charakteristiky pojmu, označuje sa ako encyklopedický kontext.

Príklady:

Ďalším typom je lingvistický kontext, ktorý naznačuje spôsob použitia termínu, ale neobsahuje informácie o samotnom pojme. Čiže ide o doklad zvyčajného použitia termínu a jeho fungovanie v jazyku – najčastejšie vypovedá o syntaktických konštrukciách a najcharakteristickejších kolokáciách, v ktorých sa heslový termín vyskytuje.

Príklady:

Napokon je tu jazykový kontext, ktorý možno stotožniť s lexikografickým príkladom alebo exemplifikátom. Predstavuje textový doklad existencie termínu, no neobsahuje pojmové či jazykové informácie.

Príklady:

Praktické zásady

Pokiaľ ide o relevantnosť uvedených druhov kontextov, najdôležitejší je definičný kontext, ktorý hrá v terminologickom zázname nezastupiteľnú úlohu v prípade neexistencie funkčnej definície. Ak sa terminologický projekt zameriava aj na laikov, nemožno prehliadnuť význam encyklopedického kontextu. V prípade STD, ktorá chce slúžiť odbornej ako aj laickej verejnosti, sa do jednotlivých záznamov vkladá len JEDEN kontext, pričom sa ODPORÚČA postupovať pri výbere kontextu v tomto poradí:

1. definičný kontext, 2. encyklopedický kontext 3. lingvistický kontext. 4. jazykový kontext

Vo viacerých prípadoch je však takmer nemožné odlíšiť jednotlivé typy kontextov, pretože sa prelínajú.

Pri viacslovných termínoch však nájdenie kontextu často predstavuje problém, keďže nie sú dostupné alebo jednoducho absentujú.

ZDROJ KONTEXTU

V tomto poli sa uvádza zdroj kontextu vo forme AUTOR: NÁZOV DIELA. MIESTO VYDANIA: VYDAVATEĽSTVO ROK VYDANIA, prípadne adresa spoľahlivej WWW stránky, z ktorej kontext pochádza.

V prípade, že sa definícia použije z daného zdroja v čiastočne pozmenenej podobe alebo sa prekladá z cudzojazyčného zdroja, naznačí sa táto skutočnosť slovom PODĽA: (napísané kapitálkami) pred príslušným bibliografickým záznamom.

POUŽITIE TERMÍNU

Charakterizuje termín a naznačuje jeho pragmatický charakter, t. j. informuje o schválení, prijateľnosti či použiteľnosti termínu v danom kontexte. Pri výbere kvalifikátorov, ktoré možno použiť pri tvorbe záznamov STD, sa vychádzalo z noriem ISO 12620:1995 a ISO 740:2000.

AUTORITA

Uvádza sa tu konkrétna inštitúcia, orgán alebo terminologická komisia, ktorá daný termín odporúča na základe konsenzu odborníkov.

PRÍBUZNÉ TERMÍNY

Do tejto položky sa vkladajú termíny, ktoré sú s heslovými vo vzťahu

1. hierarchie – zahŕňajú predovšetkým vzťahy na princípe druhovosti (druh/typ), kam sa zaraďujú hyperonymá a hyponymá(nadradené/podradené termíny), a inklúzie (časť, teda partitívne alebo meronymické vzťahy, ktoré možno ďalej členiť na objekt/prvok, celok/zložka, hmota/výsek, objekt/zložka, činnosť/fáza atď.
2. nehierarchie – antonymá (vyjadrujú kontrast), izonymá/kohyponymá (vyjadrujú zhodu alebo rovnakú úroveň v rámci hierarchie).

S cieľom zabrániť prílišnému hromadeniu príbuzných termínov by v tejto položke nemalo figurovať viac ako 5 príbuzných termínov. Pri podradených termínoch sa vždy uvádza nadradený pojem, ale nie všetky jeho kohyponymá.

CUDZOJAZYČNÝ EKVIVALENT

Pole vyhradené cudzojazyčnému ekvivalentu/ekvivalentom patrí k nepovinným údajom, a to z toho dôvodu, že uvedenie ekvivalentu považuje teória terminológie za neúplnú, dokonca až nepoužiteľnú informáciu, ak tento nie je doplnený aspoň definíciou v príslušnom jazyku. Vzhľadom na obmedzené možnosti projektu a jeho náročnosť takáto obsiahlosť v prípade cudzojazyčného ekvivalentu neprichádza do úvahy. V právnej oblasti je navyše ekvivalentácia komplikovanejšia kvôli rozdielnosti právnych systémov jednotlivých štátov, čo automaticky vylučuje ekvivalentáciu existujúcich slovenských termínov pomocou právnej terminológie napr. anglofónnej proveniencie. Ekvivalentácia slovenských právnych termínov v cudzích jazykoch by si zaslúžila samostatný projekt.

POZNÁMKA

- je priestorovo ohraničený komentár alebo vysvetlenie autora/ov záznamu, ktorý sa nehodí do ostatných položiek. Má charakter doplnkovej informácie ku ktorejkoľvek časti terminologického záznamu, najmä k definícii. Vhodnou doplnkovou informáciou môže byť upozornenie, že sa z istých dôvodov neodporúča termín používať. Poznámka má byť primeraného rozsahu, nemá byť neúmerne dlhá (pozri funkcionálna stránka systému acquis Schengen).

URL

- relevantné URL, vzťahujúce sa k heslovému termínu, uvádza podľa možnosti odkaz na stránky s pravdepodobnosťou dlhodobej existencie (napr. stránky vládnych inštitúcií, univerzít, spoločností, atď.)

VŠEOBECNÝ DODATOK

V hodnotách sa môže použiť MoinMoin syntax, odporúčame ju však využívať v položkách kontext a definícia, kde je malé množstvo formátovania tolerované (napr. kurzíva). Kľúče sú predpísané, a hoci sa bez problémov dajú zmeniť alebo zmazať, takýto záznam bude neplatný.

Každý záznam treba zaradiť do jednej alebo viacerých kategórií. Pri vytváraní nového záznamu nezabudnite v položke "Pridať k" vybrať vhodnú kategóriu.

Pri úprave záznamu vždy píšte stručný a výstižný komentár popisujúci, čo ste zmenili (nie váš názor na predchádzajúci text ani na jeho autora), napr.: úprava pravopisu alebo pravopis je OK.

Pri editácii zodpovedá každému kľúču práve jeden riadok (viacriadkové hodnoty teda nie je možné zapísať).