Termín:imunodeficiencia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(malá úprava v poznámke) |
|||
| (4 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity | |Definition=stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity | ||
|Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia | |Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia | ||
| − | |Related terms=imunita, imunitná odpoveď | + | |Related terms=imunita, imunitná odpoveď, sekundárne imunodeficiencie, primárna imunodeficiencia, imunodeficientný, imunopatia |
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment=Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená | + | |Comment=Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká. |
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Aktuálna revízia z 18:21, 16. apríl 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia |
| Definícia: | stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | imunita, imunitná odpoveď, sekundárne imunodeficiencie, primárna imunodeficiencia, imunodeficientný, imunopatia |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: immunodeficientia (ae, f.), cs: imunodeficience |
| Poznámka: | Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká. |
