Termín:epidemiológia¹: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=epidemiológia¹ |Definition=náuka o epidémiách a boji proti nim, o teoretických a praktických otázkach ochrany obyvateľstva pred infekčnými chorob…“) |
(doplnenie a oprava poznámky) |
||
| (2 medziľahlé úpravy od jedného ďalšieho používateľa nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=epidemiológia¹ | |Name=epidemiológia¹ | ||
| − | |Definition=náuka o epidémiách a boji proti nim, o teoretických a praktických otázkach ochrany obyvateľstva pred infekčnými chorobami, skúma zákonitosti epidemického procesu a podáva systém a metódy praktických protiepidemických opatrení | + | |Definition=náuka o [[Term:epidémia|epidémiách]] a boji proti nim, o teoretických a praktických otázkach ochrany obyvateľstva pred [[Term:infekčná choroba|infekčnými chorobami]], skúma zákonitosti epidemického procesu a podáva systém a metódy praktických protiepidemických opatrení |
| − | |||
|Field=lekárska veda, epidemiológia | |Field=lekárska veda, epidemiológia | ||
| − | |||
|Related terms=všeobecná epidemiológia, špeciálna epidemiológia | |Related terms=všeobecná epidemiológia, špeciálna epidemiológia | ||
| − | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=la | |Language=la | ||
| − | |Localized form=epidemiologia (ae, f.) | + | |Localized form=epidemiologia (ae, f.) |
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= Jej predmetom štúdia je epidemický proces vrátane možností jeho ovplyvnenia pri jednotlivých infekčných chorobách. Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností, ale využíva aj poznatky iných disciplín, najmä mikrobiológie a imunológie, hygieny, sociálneho lekárstva, infektológie a i. klin. disciplín, ďalej med. zoológie, entomológie, chémie, ale aj sociológie, klimatológie. Epidemiológia sa delí na všeobecnú a špeciálnu. | + | |Context=Jej predmetom štúdia je epidemický proces vrátane možností jeho ovplyvnenia pri jednotlivých infekčných chorobách. Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností, ale využíva aj poznatky iných disciplín, najmä mikrobiológie a imunológie, hygieny, sociálneho lekárstva, infektológie a i. klin. disciplín, ďalej med. zoológie, entomológie, chémie, ale aj sociológie, klimatológie. Epidemiológia sa delí na všeobecnú a špeciálnu. |
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Epidemiológia pôvodne skúmala zákonitosti ohrozenia ľudí hromadným ochorením. Mohli to byť „morové“ epidémie (hladomory zavinené neúrodou, vojnami a rozličnými nákazami, ktoré ich sprevádzali), práve tak ako otrava olovom u baníkov v Samotrákii, ktorú výstižne opísal Hippokrates autor diela ''O epidémiách a O vzduchu, vode a pôde'', v ktorom uplatňoval názor, že ovzdušie sa môže znečistiť choroboplodnými látkami vyvolávajúcimi epidémie (tzv. epidemická konštitúcia atmosféry). Zdôrazňoval však aj určitú predispozíciu jedinca na vznik ochorenia, ako je únava, poruchy výživy, najmä hlad a podobne. Nachádzame tu aj určité predstavy o kontagiozite trachómu a tzv. fúzy. | |Comment=Epidemiológia pôvodne skúmala zákonitosti ohrozenia ľudí hromadným ochorením. Mohli to byť „morové“ epidémie (hladomory zavinené neúrodou, vojnami a rozličnými nákazami, ktoré ich sprevádzali), práve tak ako otrava olovom u baníkov v Samotrákii, ktorú výstižne opísal Hippokrates autor diela ''O epidémiách a O vzduchu, vode a pôde'', v ktorom uplatňoval názor, že ovzdušie sa môže znečistiť choroboplodnými látkami vyvolávajúcimi epidémie (tzv. epidemická konštitúcia atmosféry). Zdôrazňoval však aj určitú predispozíciu jedinca na vznik ochorenia, ako je únava, poruchy výživy, najmä hlad a podobne. Nachádzame tu aj určité predstavy o kontagiozite trachómu a tzv. fúzy. | ||
| − | Vznik a rozvoj epidemiológie úzko súviseli | + | Vznik a rozvoj epidemiológie úzko súviseli s pokrokmi v oblasti mikrobiológie a infektológie. Za míľniky vo vývoji epidemiológie sa pokladá najmä objav mikroskopu (A. Leeuwenhoek) a prvých mikróbov (L. Pasteur, R. Koch). Edward Jenner položil základy modernej vakcinácie. |
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] | ||
Aktuálna revízia z 12:33, 11. apríl 2021
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska veda, epidemiológia |
| Definícia: | náuka o epidémiách a boji proti nim, o teoretických a praktických otázkach ochrany obyvateľstva pred infekčnými chorobami, skúma zákonitosti epidemického procesu a podáva systém a metódy praktických protiepidemických opatrení |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Jej predmetom štúdia je epidemický proces vrátane možností jeho ovplyvnenia pri jednotlivých infekčných chorobách. Epidemiológia vychádza z vlastných teoretických základov a praktických skúseností, ale využíva aj poznatky iných disciplín, najmä mikrobiológie a imunológie, hygieny, sociálneho lekárstva, infektológie a i. klin. disciplín, ďalej med. zoológie, entomológie, chémie, ale aj sociológie, klimatológie. Epidemiológia sa delí na všeobecnú a špeciálnu. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | všeobecná epidemiológia, špeciálna epidemiológia |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | la: epidemiologia (ae, f.) |
| Poznámka: | Epidemiológia pôvodne skúmala zákonitosti ohrozenia ľudí hromadným ochorením. Mohli to byť „morové“ epidémie (hladomory zavinené neúrodou, vojnami a rozličnými nákazami, ktoré ich sprevádzali), práve tak ako otrava olovom u baníkov v Samotrákii, ktorú výstižne opísal Hippokrates autor diela O epidémiách a O vzduchu, vode a pôde, v ktorom uplatňoval názor, že ovzdušie sa môže znečistiť choroboplodnými látkami vyvolávajúcimi epidémie (tzv. epidemická konštitúcia atmosféry). Zdôrazňoval však aj určitú predispozíciu jedinca na vznik ochorenia, ako je únava, poruchy výživy, najmä hlad a podobne. Nachádzame tu aj určité predstavy o kontagiozite trachómu a tzv. fúzy.
Vznik a rozvoj epidemiológie úzko súviseli s pokrokmi v oblasti mikrobiológie a infektológie. Za míľniky vo vývoji epidemiológie sa pokladá najmä objav mikroskopu (A. Leeuwenhoek) a prvých mikróbov (L. Pasteur, R. Koch). Edward Jenner položil základy modernej vakcinácie. |
