Termín:imunodeficiencia: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(malá úprava v poznámke) |
|||
(6 medziľahlých úprav od 2 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=imunodeficiencia | |Name=imunodeficiencia | ||
|Definition=stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity | |Definition=stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity | ||
− | |||
|Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia | |Field=lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia | ||
− | + | |Related terms=imunita, imunitná odpoveď, sekundárne imunodeficiencie, primárna imunodeficiencia, imunodeficientný, imunopatia | |
− | |Related terms=imunita, imunitná odpoveď | ||
− | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=la | |Language=la | ||
|Localized form=immunodeficientia (ae, f.) | |Localized form=immunodeficientia (ae, f.) | ||
+ | }}{{Translation | ||
+ | |Language=cs | ||
+ | |Localized form=imunodeficience | ||
}} | }} | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | + | |Comment=Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká. | |
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |Comment=Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená | ||
− | |||
}} | }} | ||
[[Category:Epidemiológia a imunológia]] | [[Category:Epidemiológia a imunológia]] |
Aktuálna revízia z 18:21, 16. apríl 2021
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | lekárska veda, lekárska diagnóza, imunológia |
Definícia: | stav organizmu, ktorý nemá schopnosť adekvátne reagovať imunitnou odpoveďou na infekciu alebo nádor, či už v zmysle prirodzenej alebo získanej imunity |
Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
Príbuzné termíny: | imunita, imunitná odpoveď, sekundárne imunodeficiencie, primárna imunodeficiencia, imunodeficientný, imunopatia |
Cudzojazyčný ekvivalent: | la: immunodeficientia (ae, f.), cs: imunodeficience |
Poznámka: | Môže postihovať rôzne zložky obrannej reakcie – nešpecifickú imunitu (fagocytózu, komplement a i.) i špecifickú imunitu (bunkovú a humorálnu). Ťažká imunodeficiencia je pomerne zriedkavá, často vrodená. Ľahšie formy sú naopak pomerne časté a upozornia na ne najmä opakované infekcie, príp. alergie. Príčinou imunodeficiencie môžu byť vrodené choroby alebo následok niektorých závažnejších celkových chorôb (hepatopatie, nefropatie, malignity a i.) alebo ich liečba (chemoterapia, rádioterapia), AIDS. Pri liečbe infekcií sú často potrebné antibiotiká. |